Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha je rozprávaním v prvej osobe o hrôzach genocídy Arménov očami mladého dievčaťa Aurory Mardiganianovej. Opisuje extrémnu brutalitu, ktorej čelili Arméni v rukách svojich utláčateľov, a zdôrazňuje neľudskosť a zlo, ktoré môžu vzniknúť počas takýchto zverstiev. Memoáre sú oceňované pre dôležitú historickú dokumentáciu, niektorí čitatelia však upozorňujú na ich obrazový obsah a určité zaujatosti.
Výhody:⬤ Silné a dôležité svedectvo o genocíde Arménov z prvej ruky.
⬤ Hrôzostrašné detaily poskytujú realistické pochopenie zverstiev.
⬤ Emocionálne a pôsobivé rozprávanie, ktoré vyvoláva silné reakcie.
⬤ Považuje sa za potrebné čítanie, aby sa ostatní dozvedeli o tejto historickej udalosti.
⬤ Oslovuje rôzne generácie vrátane tých, ktoré majú k týmto udalostiam osobný vzťah.
Nevýhody:⬤ Grafická povaha obsahu môže byť pre niektorých čitateľov ťažko stráviteľná.
⬤ Niektorí čitatelia majú pocit, že autor príliš vyzdvihuje úlohu Spojených štátov v týchto udalostiach.
⬤ Kritika naznačuje, že porovnanie arménskej genocídy s holokaustom nemusí byť úplne presné.
⬤ Niektorí považujú príbeh za ťažký a emocionálne náročný, počas čítania potrebujú prestávky.
(na základe 32 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Ravished Armenia: The Story of Aurora Mardiganian, the Christian Girl, Who Survived the Great Massacres
Obsah knihy:
Aurora (Arshaluys) Mardiganianová (12. januára 1901 - 6.
februára 1994) bola americká spisovateľka arménskeho pôvodu, herečka, ktorá prežila genocídu Arménov. Aurora Mardiganianová bola dcérou prosperujúcej arménskej rodiny žijúcej v meste Chmshgatsak dvadsať míľ severne od Harputu v osmanskom Turecku. Mardiganianová, ktorá bola svedkom smrti členov svojej rodiny a bola nútená prejsť viac ako 1 400 míľ, počas ktorých ju uniesli a predali na trhy s otrokmi v Anatólii, utiekla do Tiflisu (dnešné Tbilisi, Gruzínsko), potom do Petrohradu, odkiaľ odcestovala do Osla a nakoniec s pomocou organizácie Near East Relief do New Yorku.
V New Yorku ju oslovil Harvey Gates, mladý scenárista, ktorý jej pomohol napísať a vydať rozprávanie, ktoré sa často označuje ako memoáre s názvom Zničené Arménsko (plný názov Ravished Armenia; the Story of Aurora Mardiganian, the Christian Girl, Who Survived the Great Massacres, 1918).
Rozprávanie Ravished Armenia bolo použité na napísanie filmového scenára, ktorý vznikol v roku 1919, Mardiganianová hrala samu seba a prvýkrát sa premietal v Londýne pod názvom Auction of Souls. Prvé newyorské predstavenie nemého filmu s názvom Ravished Armenia sa uskutočnilo 16.
februára 1919 v tanečnej sále hotela Plaza, kde v mene Amerického výboru pre pomoc Arménom a Sýrčanom (American Committee for Armenian and Syrian Relief) spoluúčinkovali spoločenskí predstavitelia, pani Oliver Harrimanová a pán George W. Vanderbilt. Mardiganianová bola v tlači označovaná ako arménska Johanka z Arku, čo opisovalo jej úlohu hovorkyne obetí hrôz, ktoré sa vtedy diali v Turecku, a katalyzátora humanistického hnutia v Amerike.
V 20. rokoch 20. storočia sa Mardiganianová vydala a žila v Los Angeles až do svojej smrti 6.
februára 1994. (wikipedia.org)
