Roxana: Šťastná milenka (The Fortunate Mistress)

Recenzie čitateľov

Kniha „Roxana“ od Daniela Defoa predstavuje zložitý život ženy, ktorá sa v 18. storočí potáca v chudobe a spoločenských očakávaniach. Skúma témy cnosti, morálky a dôsledkov zúfalstva. Niektorí čitatelia oceňujú jeho historickú perspektívu a hĺbku postáv, iní považujú štýl písania za náročný a rozprávanie za nezáživné.

⬤ Zaujímavé témy a zložitý vývoj postavy Roxany.
⬤ Poskytuje historický pohľad na život žien v 18. storočí.
⬤ Pútavé skúmanie morálky a dôsledkov chudoby.
⬤ Vynikajúce služby a dostupnosť pre čitateľov, ktorí hľadajú klasickú literatúru.

⬤ Štýl písania je náročný a ťažkopádny, čo niektorým sťažuje čítanie.
⬤ Niektorí čitatelia považujú dej za pomalý a miestami nudný.
⬤ Môže im chýbať súcit s hlavnou hrdinkou kvôli jej rozhodnutiam.
⬤ Digitálne verzie môžu mať problémy s formátovaním, napríklad nesprávne čísla strán.

(na základe 37 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Roxana: The Fortunate Mistress

Obsah knihy:

Roxana: (celý názov: Roxana: The Fortunate Mistress: Roxana, známa pod menom lady Roxana, v časoch kráľa Karola II.) je román Daniela Defoa z roku 1724.

V románe sa skúma možnosť žien v 18. storočí vlastniť svoj majetok napriek patriarchálnej spoločnosti, ako to vyplýva z Roxaninho slávneho tvrdenia, že "manželská zmluva nie je... nič iné ako vzdanie sa slobody, majetku, moci a všetkého v prospech muža". Román ďalej upozorňuje na nezlučiteľnosť sexuálnej slobody a slobody od materstva: Roxana kvôli svojim sexuálnym výkonom mnohokrát otehotnie a práve jedno z jej detí, Susan, ju po rokoch, v závere románu, príde odhaliť, čo prispeje k jej úteku do zahraničia, následnej strate majetku a (nejednoznačnému) pokániu.

Postavu Roxany možno označiť za protofeministku, pretože svoje prostitučné činy vykonáva pre svoje vlastné slobodné ciele, ale ešte predtým, než sa feministická ideológia plne sformovala (hoci Defoe sa snaží podkopať radikálnosť jej postoja). Kniha skúma aj stret hodnôt medzi reštaurátorským dvorom a meštianstvom.

Roxana sa zaoberá aj otázkami pravdy a klamstva. Keďže text je rozprávaním v prvej osobe a je napísaný tak, aby simuloval skutočnú výpoveď ženy z prvej ruky, na prvom mieste je otázka subjektivity, ale aj základná lož, pokiaľ ide o pravdivosť textu. Čitateľ môže dôverovať len Roxane, že nám podá pravdivý opis svojho príbehu, ale keďže často klame ostatným postavám v knihe, a dokonca aj sama sebe, nie je spoľahlivým rozprávačom. Navyše celá konštrukcia jej postavy je postavená na klamstvách a pretvárkach. Jej meno, resp. mená, sa spomínajú až na konci románu, takže aj ten najzákladnejší aspekt jej identity - jej meno - je po väčšinu románu záhadou. A meno, ktoré sa s ňou spája najviac: Roxana, je založené na lži a na prestrojení, konkrétne na tureckých šatách.

Roxana, ktorá vyšla anonymne a Defoeovi bola pripísaná až v roku 1775, bola v 18. storočí populárnym hitom, ktorý sa často vydával v pozmenených verziách podľa vkusu doby: vydanie z roku 1775, ktoré sa nazývalo Nová Roxana, bolo teda sentimentálne upravené podľa vkusu doby. Až postupne od 19. storočia sa román začal považovať za vážnu literatúru: Ethel Wilsonová bola jednou z autoriek 20. storočia, ktoré boli následne ovplyvnené jeho vecnosťou a oslobodením od kántrov. (wikipedia.org)