Ropa a kurdská otázka: Ako demokracie vedú vojnu v ére neskorého kapitalizmu

Recenzie čitateľov

Kniha podrobne a kriticky skúma kampaň Anfal proti Kurdom v Iraku, spochybňuje prevládajúce názory, že išlo o vyhladzovaciu kampaň, a ponúka diferencovanejšiu historickú analýzu. Autorova minulosť vysokopostaveného analytika CIA dodáva dielu autoritu a jeho cieľom je napraviť mylné predstavy a preskúmať zložité dobové skutočnosti.

Veľmi podrobná a autoritatívna, spochybňuje zaužívané naratívy, ponúka analýzu založenú na faktoch, poskytuje dôležitý pohľad na prehliadanú časť irackej histórie, dobre preskúmanú a prínosnú pre tých, ktorí sa zaujímajú o kampaň Anfal.

Kniha sa nemusí zhodovať s názormi tých, ktorí podporujú tradičné rozprávania o kampani Anfal, a jej podrobná analýza môže byť pre niektorých čitateľov neznalých tejto témy ohromujúca.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Oil and the Kurdish Question: How Democracies Go to War in the Era of Late Capitalism

Obsah knihy:

Ropa a kurdská otázka kritizuje konvenčný príbeh iránsko-irackej vojny a s ňou spojenej kampane Anfal.

Tento príbeh tvrdí, že v posledných dvoch rokoch (1987 - 1988) iránsko-irackej vojny baasisti ovládli boje pomocou plynových útokov. Podľa tohto rozprávania baasisti použili plyn aj v strašnej vyhladzovacej kampani proti Kurdom v severnom Iraku.

Táto kniha tvrdí, že v rozpore s bežnou múdrosťou Iračania tvrdo trénovali, aby v posledných mesiacoch vojny obrátili karty proti Iránu, a zvíťazili vďaka lepšej generálskej sile bez použitia plynu. Navyše, až keď Iránci uznali porážku, iracká armáda sa vydala na sever a v priebehu deviatich dní s použitím konvenčných zbraní potlačila ohniská kurdských povstaleckých nepokojov. Kniha tiež skúma, ako publicisti využili mýtus kurdského holokaustu ako ospravedlnenie pre Ameriku, aby vyhlásila vojnu Iraku.

Odhaľuje plán vypracovaný pred vojnou, ktorého cieľom bolo poraziť Irak, dekonštruovať ho a vytvoriť autonómnu kurdskú regionálnu vládu, ktorá by potom prenajala lukratívne ropné koncesie záujmom najmä na západe. Intrigou sa dosiahli dve veci: zvrhol sa iracký zákon o znárodnení ropy, ktorý zakazoval udeľovanie koncesií cudzincom, a ukončila sa existencia Iraku ako suverénneho národného štátu.