Rímsky Ahiqar je najstaršou zachovanou izralitskou históriou, ktorej známe kópie v aramejčine pochádzajú z 5. storočia pred Kristom.
Žiadny moderný akademik ani teológ ho nepovažuje za pravdivú historickú správu. Považuje sa za výmyselné dielo z viacerých dôvodov, v neposlednom rade aj z dôvodu, že chlapci lietajú na chrbtoch cvičených orlov. V knihe sa tiež spomína perzský kráľ, a to o niekoľko storočí skôr, ako existovalo perzské kráľovstvo, a preto sa všeobecne považuje za kvázi historickú fikciu.
Napriek tomu sa v knihe Tobiáš uvádza, že Ahiqar bol vyslaný do Lama ako vyslanec, nie do Perzie. Keďže Peržania sa usadili v krajine Elam po tom, ako kráľ Asurbanipal v polovici 7.
storočia pred Kr. zničil Elam, názov Perzia by bol v čase aramejského prekladu súčasným geografickým pojmom, nie pôvodným termínom.
Bez ohľadu na vymyslené dodatky k textu existujú dôkazy na podporu existencie Ahiqara ako historickej postavy. V klinovom texte objavenom v ruinách Uruku v južnom Iraku sa spomína, že Ahačkár je akkadské meno mudrca Aba Enlila Dariho za vlády asýrskeho kráľa Asarhaddona.