Rodinné záležitosti: Básne pre starých rodičov a vnukov a o nich

Recenzie čitateľov

Judie Rae v tejto básnickej zbierke reflektuje putá medzi starými rodičmi a vnúčatami, pričom v nej spája nostalgiu, humor a nehu. Básne vyvolávajú spomienky na detstvo, zachytávajú rodinné vzťahy a zdôrazňujú radosť i bolesť spojenú s dospievaním a starnutím.

Básne sú dojímavé, vtipné a hĺbavé, prenášajú čitateľov do ich detstva a vyvolávajú silné emócie. Mnohí recenzenti si všimli silné vykreslenie vzťahov medzi starými rodičmi a vnúčatami, ako aj dojímavú obraznosť a pozornosť venovanú detailom v Raeovom písaní. Zbierka je emocionálne dojímavá a zároveň nostalgická, vďaka čomu je prístupná širokému publiku.

Hoci sú recenzie prevažne pozitívne, môže sa vyskytnúť názor, že zameranie na rodinné vzťahy nemusí nájsť odozvu u všetkých čitateľov, najmä u tých, ktorí nemajú silné väzby na starých rodičov alebo majú iné životné skúsenosti. Niekoľkým čitateľom sa nostalgický tón môže zdať menej príťažlivý, ak uprednostňujú súčasné témy.

(na základe 10 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Family Matters: Poems for and about Grandparents and Grandchildren

Obsah knihy:

Aký darček pre všetky vnúčatá v tejto úprimnej zbierke básní od Judie Rae. Kniha zachytáva reťaz spojenia medzi Judinými spomienkami na vlastnú pevne milujúcu babičku a jej skúsenosťami babičky na druhej strane rovnice. Mojou najobľúbenejšou básňou je zničujúca "Lži, ktoré hovoríme deťom", kde "Vždy tu budem pre teba" od starej mamy prijíma svetom unavený päťročný chlapec s rezervou. Páči sa mi výzva silného záveru: Aká zlomená krása, toto / dieťa môjho dieťaťa, tento / šprintér, ktorý skáče, / preskakuje pol skoku, / vkladá ruku / do mojej ruky / a odvažuje sa ma / prekročiť.

Gail Entrekinová, redaktorka literárneho časopisu Canary Online a autorka knihy Rearrangement of the Invisible.

Prostredníctvom básní v tejto zbierke Judie Rae sprostredkúva jedinečné kúzlo, ktoré môže existovať medzi babičkou a vnukom, a pripomína nám, že lekcie lásky sa učia príkladom už v ranom veku. Jej básne obsahujú spomienky na intímnu krajinu jej kanadského detstva v babičkinej chate pri rieke Ottawa. Pri pohľade späť sa Judie pýta, či jej stará mama vedela, ako veľmi ju milovala, a po prečítaní nežných básní čitateľ zašomre: "Áno, vedela..." Po rokoch, keď je už sama babičkou, viaceré Judieine básne s veselými detailmi referujú o jazyku jej vnúčat: Choď zajtra večer na nočník... V ďalšej sa prelína minulosť so súčasnosťou: Potľapkám ju po chrbte / aby som upokojila / toto dieťa svojho dieťaťa, / ako moja babička / potľapkala mňa, / jej vráskavé ruky, také jemné, / teraz moje / vŕzgajúce časom...

Ellen Dooling Reynardová, autorka kníh Batérie netreba a Dvojitý prúd.

Po prečítaní tejto krásnej a dojímavej básnickej zbierky sa mi stále vracia obraz rúk starej mamy Judie Raeovej, ktoré by mohli "zdvihnúť nahého vtáka - samý zobák a žily - späť do krehkého hniezda". Básne o babičke sa právom začínajú Rodinnými záležitosťami, pretože láska tejto ženy k malému dievčatku, ktoré jej bolo zverené do opatery, je záchrannou milosťou, darom. Každá z týchto dobre spracovaných básní, aj tie o Raeiných deťoch a jej vnúčatách, v sebe skrývajú lekcie lásky, ktoré nie sú zakomponované do pravidiel, ale odhaľujú sa prostredníctvom presvedčivých obrazov a zmyslových detailov. Pri niektorých básňach som sa nahlas zasmiala, pri iných som "zahriala (oči) slzami", aby som pripomenula ďalší z autorkiných jednoduchých a krásnych obrazov.

Judy Bebelaar, autorka knihy And Then They Were Gone: Teenagers of Peoples Temple from High School to Jonestown a Walking Across the Pacific.