Rodinná podoba: Sex, manželstvo a incest od Jane Austenovej po Virginiu Woolfovú

Recenzie čitateľov

Kniha skúma meniace sa predstavy o inceste, pričom sa zameriava najmä na viktoriánske názory na manželstvo a rodinu, najmä v súvislosti s legislatívou o sestre zosnulej manželky. Skúma dobovú literatúru s cieľom osvetliť tieto postoje a porovnáva ich s modernými pohľadmi.

Kniha je poučná a poskytuje historický pohľad na koncept incestu. Poukazuje na kľúčové otázky v literatúre 19. a začiatku 20. storočia a na ilustráciu kultúrnych rozdielov v názoroch na manželstvo a príbuzenstvo účinne využíva súčasné príklady.

Vďaka zameraniu na legislatívu a historické súvislosti môže byť menej relevantná pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú výlučne o osobné príbehy alebo prípady incestu. Niektorí čitatelia môžu považovať akademický prístup za suchý alebo náročný.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Family Likeness: Sex, Marriage, and Incest from Jane Austen to Virginia Woolf

Obsah knihy:

V Anglicku 19. storočia boli manželstvá medzi bratrancami a sesternicami z prvého kolena právne povolené a úplne prijateľné.

Po polovici storočia zákony výslovne nepostihovali sexuálne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami alebo medzi starými rodičmi a vnúčatami. Ale ak sa vdovec oženil so sestrou svojej zosnulej manželky, bolo to nezákonné, pretože to predstavovalo incest. To, že tieto zákony a mravy, ktoré odrážali, nám dnes pripadajú nesprávne, naznačuje, ako veľmi sa zmenili predstavy o príbuzenstve, manželstve a inceste.

Mary Jean Corbettová v knihe Family Likeness (Rodinná podoba) ukazuje, ako domáca beletria spisovateliek vrátane Jane Austenovej, Charlotte Brontovej, George Eliotovej, Elizabeth Gaskellovej a Virginie Woolfovej odrážala meniace sa hranice rodiny a dokonca pomáhala tieto hranice spresňovať. Corbettová sa zaoberá historicky podmienenými a kultúrne premenlivými predstavami o tom, kto je a kto nie je príbuzný a koho si možno vziať a koho nie.

Jej argumentácia vychádza z právnych a politických diskusií, textov sociológie a antropológie a diskusií o biológii dedičnosti, šľachtení a eugenike. Podľa Corbettovej manželstvo v rámci rodiny - medzi bratrancami, sesternicami, svokrovcami alebo adoptovanými - ponúkalo viktoriánskym ženám, skutočným aj fiktívnym, atraktívnu alternatívu k romániku s cudzincom, a to aj preto, že im umožňovalo udržiavať a upevňovať vzťahy s inými ženami v rodine.