Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 4 hlasoch.
Parents on a Mission: How Parents Can Win the Competition for the Heart, Mind, and Loyalty of Their Children
Na výchovu dieťaťa NIE je potrebná dedina... stačí dobrá výchova.
Vytváranie bezpečných štvrtí a bezpečných komunít NIE je zodpovednosťou prezidenta Spojených štátov. Nie je to ani zodpovednosť polície, škôl alebo politikov. Za bezpečnosť komunity sú zodpovední rodičia. V mojom programe Rodičia na misii (POM) neustále povzbudzujem rodičov, že sú prínosom číslo jeden v komunite... sú najdôležitejšou osobou v komunite - nie polícia, pastor, kňaz, riaditeľ školy alebo politici - rodičia majú najlepšiu pozíciu na určenie zdravia a bezpečnosti komunity, pretože sú to oni, ktorí majú budúcich občanov pod svojou starostlivosťou, aby ich vychovávali, disciplinovali a poskytovali im vedenie počas najpôsobivejších rokov života dieťaťa.
V POM povzbudzujem rodičov, aby pochopili, že nevychovávajú len „svoje deti“, ale vychovávajú aj našich občanov, keďže všetky naše rodiny zdieľajú „naše susedstvá“, navštevujú „naše školy“ a priatelia sa s „našimi deťmi“. Preto konečný výsledok toho, čo sa denne deje v našich domovoch, priamo súvisí so stavom bezpečnosti a zdravia širšej komunity.
Veď odkiaľ pochádzajú občania obce? Pochádzajú z nášho domova. Otázka teda znie, akého občana každý deň posielame do obce, do susedstva, do škôl, parkov a na ihriská? Faktom je, že komunita závisí od rodičov, či vychovajú zodpovedných a úctivých občanov, ktorí budú pozitívne prispievať ku komunite ako budúci lídri v podnikaní, vzdelávaní, náboženstve, vláde a v mnohých ďalších dôležitých úlohách, ktoré tvoria komunitu, z ktorých najdôležitejšou je stať sa tým, čo nazývam „rodičom s poslaním“, čo je predmetom tejto knihy.
Hoci chápem, že celé toto dedinské príslovie je dobre mienené, bolo určené pre inú dobu, miesto a kultúru. Nie je to posolstvo, ktoré rodičia potrebujú v dnešnej kultúre konkurencie s nepretržitým prístupom k informáciám, programom a tlaku rovesníkov na internete prostredníctvom sociálnych médií. Naším zámerom nie je obviňovať rodičov, ale pomenovať rodičov ako najdôležitejších ľudí v spoločnosti. To, čo chceme od „dediny“, je pomoc, nie kontrola našich detí. To je naša zodpovednosť. Ak sme my, rodičia, ochotní prevziať časť zásluh za úspech našich detí, mali by sme byť rovnako ochotní prevziať časť zodpovednosti, keď naše deti zlyhajú pri plnení svojich spoločenských povinností ako občania väčšej komunity.
Nikdy nepredpokladám, že keď dieťa zablúdi, znamená to, že rodič je zlý človek, zanedbáva starostlivosť alebo zneužíva dieťa. Zistil som však, že mnohí rodičia sa jednoducho nikdy skutočne nenaučili mnohé z princípov, ktoré sa učia v učebných osnovách POM a ktoré uvádzam v tejto knihe. Tí, ktorí sa tieto zásady naučili a praktizujú ich, majú vo väčšine prípadov zdravé vzťahy so svojimi deťmi, ktoré vedú produktívny život. Títo rodičia sa zvyčajne naučili, ako mať zdravý vzťah so svojimi deťmi, od svojich rodičov alebo od toho, kto bol hlavnou osobou, ktorá ich v detstve vychovávala. Mnohým z nás však až príliš často chýbali rodičia, ktorí by nám ukázali, ako postupovať pri budovaní zdravých medziľudských vzťahov, a tak nakoniec používame starú filozofiu výchovy detí; „Keď to bolo dosť dobré pre mňa, bude to dosť dobré aj pre teba.“ V mnohých prípadoch však táto filozofia nevytvára zdravé vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
Keď rodičia zareagujú na myšlienky a budú dôsledne praktizovať zásady a povzbudenia uvedené v tejto knihe, som presvedčený, že sa dočkajú rovnakej životnej premeny, ktorú nazývam „skúsenosť POM“.
