Hodnotenie:
Kniha poskytuje serióznu analýzu japonskej politiky a robotiky, vyhýba sa povrchným kultúrnym trópom a zaoberá sa hlbšími politickými témami. Poukazuje na to, ako sú roboty integrované do spoločenskej a rodovej dynamiky v Japonsku, a zároveň ponúka kritický pohľad na dôsledky tejto integrácie pre marginalizované skupiny. Celkovo autor prináša diferencovaný pohľad, ktorý je podnetný a zároveň znepokojujúci.
Výhody:⬤ Ponúka seriózne skúmanie japonskej politiky a robotiky.
⬤ Vyhýba sa klišéovitým kultúrnym reprezentáciám Japonska.
⬤ Zaoberá sa dôležitými témami rodových rolí a politiky.
⬤ Poskytuje kritický pohľad na spoločenské dôsledky a marginalizované skupiny.
⬤ Je napísaný pútavým spôsobom, ktorý podnecuje k zamysleniu.
⬤ Zameriava sa predovšetkým na humanoidné roboty, chýbajú diskusie o priemyselných robotoch.
⬤ Predstavuje trochu pochmúrny pohľad na budúcnosť a spoločenské problémy v Japonsku.
⬤ Niektorí čitatelia môžu považovať akademický prístup za menej prístupný.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Robo Sapiens Japanicus: Robots, Gender, Family, and the Japanese Nation
Japonsko je pravdepodobne prvou postindustriálnou spoločnosťou, ktorá prijala perspektívu koexistencie ľudí a robotov. Za posledné desaťročie sa japonské humanoidné roboty určené na používanie v domácnostiach, nemocniciach, kanceláriách a školách stali oslavovanými v masových a sociálnych médiách na celom svete.
V knihe Robo sapiens japanicus Jennifer Robertsonová kriticky hodnotí tlačové správy a videá pre verejnosť, ktoré nesprávne prezentujú roboty ako všestranné a obratné ako ich náprotivky zo sci-fi. Táto kniha, ktorá je etnografiou a sociokultúrnou históriou vládneho a akademického diskurzu o vzťahoch medzi ľuďmi a robotmi v Japonsku, skúma, ako sú skutoční roboti - humanoidi, androidi a animaloidi - „predstavovaní“ spôsobom, ktorý posilňuje konvenčný systém pohlavia/rodičovstva a politicko-ekonomický status quo.
Okrem toho Robertsonová spochybňuje pojem ľudskej výnimočnosti, keď zvažuje, či by sa robotom mali udeliť „občianske práva“. Podobne porovnáva, ako roboty a robotické exoskelety posilňujú koncepciu „normálneho“ tela, pričom dekonštruuje toľko skloňovanú teóriu Uncanny Valley.
