Risk, Language, and Power: The Nanotechnology Environmental Policy Case
V publikácii Riziko, jazyk a moc sa skúma diskurz o environmentálnych rizikách nanotechnológií, pričom sa uvádza, že dominantné postavenie regulačnej vedy v diskurze o rizikách obmedzuje politickú diskusiu o environmentálnych rizikách a že by sa mali podniknúť osobitné iniciatívy na rozšírenie diskusie nielen o nanotechnológiách, ale všeobecne o rizikách nových technológií.
Morris tvrdí, že posudzovanie environmentálnych rizík v diskusiách o verejnej politike zlyhalo v prípade priemyselných chemikálií, zlyháva v prípade nanotechnológií a určite zlyhá aj v prípade syntetickej biológie a iných nových technológií, ak nezmeníme spôsob, akým opisujeme vplyvy vývoja a zavádzania technológií na ľudí a iné živé organizmy. Morris však tiež tvrdí, že prípad nanotechnológií poskytuje dôvod na optimizmus, že riziku sa môže v diskusiách o environmentálnej politike venovať iná a lepšia pozornosť.
V knihe Riziko, jazyk a moc sa navrhujú konkrétne politické iniciatívy na podporu bohatšieho diskurzu o environmentálnych dôsledkoch nových technológií. Morris sa domnieva, že dôkazom obohatenia diskusií o environmentálnej politike by bolo decentralizovanie jazyka týkajúceho sa rizika prostredníctvom rozvoja jazyka a praxe v rámci diskurzu zameraného na obohatenie ľudského a environmentálneho stavu.