Revolúcia takmer za hranicou vyjadrenia - Persuasion Jane Austenovej

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje hlbokú analýzu románu Jane Austenovej „Persuasion“, ale názory na jej prístupnosť a cieľovú skupinu sa rôznia. Niektorí čitatelia oceňujú jej vedeckú hĺbku, iní ju považujú za vhodnejšiu pre akademické štúdium než pre bežných čitateľov.

Kniha ponúka cenné poznatky o procese písania Austenovej a je dobre hodnotená vedcami. Niektorí čitatelia ju považujú za príjemnú, keď k nej pristupujú skôr ako k rozprávaniu než ako k akademickému textu.

Mnohí čitatelia majú pocit, že kniha je príliš akademická a že je primárne určená študentom alebo vedcom, čím je menej atraktívna pre bežných čitateľov. Sporným bodom bola aj jej vysoká cena a obmedzená dĺžka.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Revolution Almost Beyond Expression - Jane Austen's Persuasion

Obsah knihy:

Chváliť romány Jane Austenovej len ako štylistické majstrovské diela znamená zbaviť ich historických, kultúrnych a literárnych súvislostí, ktoré by ich inak mohli osvetliť. Jocelyn Harrisová, ktorá sa zameriava predovšetkým na politický, historický, satirický, aktívne intertextuálny a hlboko sexualizovaný text Persuasion, sa snaží zosúladiť takzvanú bezvýznamnosť jej obsahu s jej vysokým kanonickým statusom, pretože Austenovej interakcie s reálnymi a imaginárnymi svetmi dokazujú jej inovatívnosť, dokonca revolučnosť.

Táto kniha odpovedá na časté tvrdenia, že Austenovej obsah je obmedzený; že ako nevzdelaná a žena mohla písať len nevedome, realisticky a autobiograficky o tom, čo poznala; že jej národná a sexuálna politika bola reakčná; a že jej romány slúžia najmä ako útočisko pred realitou. Takéto predstavy vyplynuli z doslovného čítania Austenovej listov, z rodinnej reprezentácie Austenovej ako nežného, nevzdelaného génia a z predpokladu, že nemohla písať o napoleonských vojnách. Persuasion je však presiaknutá odkazmi na vojnu aj mier.

Harrisová naznačuje, že Persuasion môže reagovať na recenziu Emmy od Waltera Scotta, Austenovej korešpondenciu s Fanny Knightovou, nepriateľské recenzie románu Frances Burneyovej The Wanderer, súčasné útoky na román a jej vlastnú obhajobu fikcie v Northangerskom opátstve. Sebakriticky v revízii Austenová vyzýva Byrona, Shakespeara, Napoleona a Cooka, aby modifikovali vojnové konštrukcie anglickej mužskosti, napríklad Southeyho Nelsona. Podobne aj jej kritika prvých troch Scottových románov potvrdzuje, že jej postoj k triede a rodu má ďaleko od reakcionárstva.

Persuasion odhaľuje Austenovej vlastenectvo, jej priekopnícku lyriku a nádej na sexuálnu rovnosť. Hoci podobne ako Turner vykresľuje Lyme ako vznešené a limitne otvorené zmenám, na Bath, mesto poznačené smrteľnosťou a korupciou, útočí s divokým rozhorčením charakteristickým pre súčasnú satiru. Persuasion načrtáva spoločnosť založenú na zásluhách a distributívnej spravodlivosti, ktorej obrat od smútku k radosti nevychádza ani tak z jej vlastného života, ako zo sezónnych vzkriesení Shakespearových neskorých tragikomédií, z jej náboženského presvedčenia a zo zmiešaného smútku a jubilea národa po Waterloo. Harris sa opiera o nové informácie a tvrdí, že Austenová je autorka, ktorá sa pozerá navonok, uvedomuje si intertexty a je pozoruhodne sebavedomá.