Revolúcia morálneho vedomia: Nietzsche v ruskej literatúre v rokoch 1890 - 1914

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Revolution of Moral Consciousness: Nietzsche in Russian Literature, 1890-1914

Obsah knihy:

Žiadny iný mysliteľ nezaujal ruskú kultúrnu predstavivosť na začiatku dvadsiateho storočia tak ako Friedrich Nietzche. Kniha Revolúcia morálneho vedomia ukazuje, ako Nietzscheho myšlienky ovplyvnili brilantný rozmach literárneho života, ktorý sa začal v 90.

rokoch 19. storočia a pokračoval štyri desaťročia. Prostredníctvom analýzy ruského stretnutia s Nietzschem Edith Clowesová definuje posun v etickej a estetickej vízii, ktorý motivoval bezprecedentnú umeleckú renesanciu Ruska a zároveň priviedol jeho stúpencov na pokraj kultúrneho zúfalstva.

Clowesová ukazuje, ako v posledných rokoch 19.

storočia rôznorodí spisovatelia a kritici objavovali Nietzscheho myšlienky a s rovnakou silou ich prijímali alebo odmietali. Literárna búrka, ktorá sa okolo Nietzscheho rozpútala, a súbežné uvoľnenie cenzúry spoločne prilákali verejnosť, ktorá túžila sledovať novú intelektuálnu módu.

Mladí spisovatelia, ako napríklad Andrejev a Kuprin, uvítali myšlienku "nadčloveka" ako sľubnú cestu k osobnému naplneniu. Tragické osudy ich hrdinov a lákavé evanjelium vulgárnych zarathuštrovských postáv takých autorov bestsellerov, ako sú Boborykin, Arcibašev a Verbitskaja, našli nadšené, hoci nevybíravé publikum, ktoré bolo pripravené nechať sa "poučiť", ako "nájsť seba samého". Uvažovaním o tomto Nietzscheho kulte Clowes prináša nový pohľad na povahu rodiaceho sa priemyslu populárnej kultúry v Rusku a rýchlo rastúceho čitateľského publika.

Z tohto kvasu vzišli najväčšie ruské literárne hlasy začiatku dvadsiateho storočia. Revoluční romantici Gorkij a Lunačarskij hľadali v Nietzscheho spisbe novú víziu totálnej spoločenskej a kultúrnej zmeny. Merežkovskij viedol generáciu mystických symbolistov pri hľadaní literárneho mýtu vzkriesenia.

Ivanov, Blok a Belej si privlastnili obraz "ukrižovaného Dionýza" ako ústredný symbol duchovnej premeny. Ich stretnutia s Nietzscheho myslením odhaľujú ešte hlbší tvorivý zápas s vlastnou kultúrnou minulosťou a jej ustálenými formuláciami národa a jednotlivca, kultúry a dejín.

Clowes používa termín úzkosť z budúcnosti, aby hovoril o tvorivej mentalite, ktorá sa usilovala presadiť tým, že zmenšovala vplyv mocných literárnych predchodcov, ako boli Tolstoj, Dostojevskij a Solovjov, a otvárala predstavivosti víziu budúcnosti plnej obrovských tvorivých možností.