The Republic of the Living: Biopolitics and the Critique of Civil Society
Táto kniha sa zaoberá Foucaultovou hypotézou, že liberálna "občianska spoločnosť", ktorá zďaleka nie je sférou prirodzených slobôd, označuje sociálny priestor, v ktorom sa naše biologické životy dostávajú pod nové formy kontroly a sú do nich vkladané nové formy biologickej moci. S cieľom overiť túto hypotézu sa v jej kapitolách skúma kritická teória občianskej spoločnosti - od Hegela a Marxa cez Lukacsa, Adorna, Benjamina a Arendtovú - z nového horizontu, ktorý sa otvoril Foucaultovým obratom k biopolitike a jej recepciou v najnovšej talianskej teórii.
Negri, Agamben a Esposito tvrdia, že biopolitika neoznačuje len nové formy nadvlády nad životom, ale skrýva v sebe aj afirmatívny vzťah medzi biologickým životom a politikou, ktorý v sebe nesie emancipačný potenciál. V kapitolách tejto knihy sa tento návrh preberá tým, že sa tento emancipačný potenciál nachádza v biopolitickej črte ľudského stavu, ktorú Arendtová nazvala "prirodzenosťou". Kniha ďalej ilustruje, ako je natalita základom republikánskej artikulácie afirmatívnej biopolitiky. Jej cieľom je obnoviť kritickú teóriu občianskej spoločnosti sledovaním stôp natality ako "prebytku života", ktorý sa vzpiera utláčateľskej vláde života nachádzajúcej sa v kapitalistickej politickej ekonómii, v liberálnom systéme práv a v buržoáznej rodine.
Naopak, natalita ponúka normatívny základ pre novú "republiku živých". Napokon, natalita nám umožňuje vytvoriť vzťah medzi biologickým životom a kontemplatívnym životom, ktorý obracia dlhodobé presvedčenie o privilegovanom vzťahu myslenia k možnosti našej smrti. Výsledkom je materialistická, ateologická koncepcia kontemplatívneho života ako večného života.
