Hodnotenie:
Kniha Victorie W. Wolcottovej „Remaking Respectability: V knihe „Afroameričanky v medzivojnovom Detroite“ sa skúmajú zložité úlohy a skúsenosti afroamerických žien na začiatku 20. storočia, pričom sa rozprávanie posúva od mužskej perspektívy k dôležitým príspevkom žien k rasovému pozdvihnutiu a identite komunity.
Výhody:Kniha poskytuje hĺbkovú kultúrnu a rodovú históriu, ktorá odhaľuje prehliadané príbehy afroamerických žien a komplikuje tradičnú historiografiu. Je oceňovaná pre svoju prenikavú analýzu a prínos k pochopeniu priesečníka pohlavia a rasy, vďaka čomu je cenným zdrojom pre akademickú prácu a osobné porozumenie.
Nevýhody:Niektorí čitatelia považujú cenu knihy za neprimerane vysokú a objavujú sa kritické pripomienky týkajúce sa absencie náhľadu obsahu pred kúpou.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
Remaking Respectability: African American Women in Interwar Detroit
V prvých desaťročiach dvadsiateho storočia prišli na stanicu Michigan Central Station v Detroite desaťtisíce Afroameričanov, ktorí boli súčasťou veľkého sťahovania černochov, ktorí opustili Juh a hľadali lepšie hospodárske a politické podmienky v mestách na Severe. Najviditeľnejšími z týchto migrantov boli mužskí priemyselní robotníci, ktorí pracovali na montážnych linkách automobilov v meste.
Afroamerické ženy v tradičných rozprávaniach o Veľkej migrácii zväčša absentovali, pretože boli z priemyselnej práce vylúčené. Victoria Wolcottová tým, že tieto ženy postavila do centra svojej štúdie, odhaľuje ich zásadnú úlohu pri formovaní života v medzivojnovom Detroite. Wolcott nás zavedie do speakeasies, osadných domov, bluesových klubov, kostolov, úradov práce a školiacich stredísk v Detroite v období prohibície a depresie.
Skúma tam širokú škálu skúseností černošských žien, pričom sa zameriava najmä na interakcie medzi pracujúcimi ženami a ženami zo strednej triedy. S exponenciálnym nárastom počtu černošského obyvateľstva Detroitu ženy nielenže slúžili ako vzory meštianskej slušnosti, ale začali aj pretvárať tradičné normy správania v reakcii na novú realitu svojho života.
Podľa Wolcotta tým pomohli zmeniť černošskú politiku a kultúru. Nakoniec, keď prišla kríza, ženskú slušnosť ako hlavný symbol reforiem nahradil ostrejší aktivizmus robotníckej triedy.
