Relativizing Newton
„Relativizácia Newtona“ je prvým krokom k jednoduchej a krásnej teórii všetkého.
Táto teória, označovaná ako „informačná relativita“ (IR), využíva nový prístup k fyzike, ktorý prehliada celú postnewtonovskú fyziku. Stojí na pleciach newtonovskej dynamiky, ale modifikuje ju tým, že zohľadňuje časové cestovanie informácie z jedného referenčného rámca do druhého, čo je skutočnosť, ktorú Galileo Galilei a Isaac Newton akosi ignorovali a ktorá zostala zle spracovaná všetkými postnewtonovskými teóriami vrátane Einsteinovej teórie relativity a kvantových teórií.
Okrem spomínanej korekcie klasickej fyziky nemá IR žiadne axiomatické predpoklady ani ľubovoľné voľné parametre. Prekvapujúce je, že zohľadnenie spomínaných oneskorení informácie vedie k súboru jednoduchých a krásnych transformácií, ktoré vysvetľujú a predpovedajú veľké množstvo fyzikálnych javov. Čo je najdôležitejšie, transformácie IR odhaľujú tajomstvá temnej hmoty, temnej energie a gravitácie.
Poskytujú tiež zjednocujúcu platformu pre fyziku príliš veľkého (astrofyzika a kozmológia) a príliš malého (dynamika malých častíc a kvantová mechanika). Medzi javy úspešne vysvetlené a predpovedané pomocou IR patrí Michelson-Morleyho nulový výsledok, „časová dilatácia“ rozpadajúcich sa miónov, rýchlosti neutrín namerané v rámci projektu OPERA a iných kolaborácií, difrakcia častíc v dvojštrbinovom experimente, Sagnacov efekt, kvantovanie dráh v Bohrovom atóme vodíka, previazanosť, kvantová kritickosť, obmedzenie, asymptotická sloboda, ohyb slnečného svetla, gravitačný červený posun, Pioneerova anomália, tmavá hmota v galaxiách a Schwarzschildova čierna diera.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)