Reinaldo Arenas, Kaliban a postkoloniálny kontradiskurz

Pôvodný názov:

Reinaldo Arenas, Caliban, and Postcolonial Counter-Discourse

Obsah knihy:

Reinaldo Arenas Fuentes (1943-1990) bol prozaik, básnik, dramatik, esejista a autor poviedok, ktorého mnohí považujú za jedného z najvýrečnejších a najodvážnejších literátov jeho generácie. Medzi jeho najznámejšie diela patrí séria piatich románov známa ako Pentagónia (Pentagona): Celestino antes del alba, El palacio de las blanqusimas mofetas, Otra vez el mar, El color del verano o el jardn de las delicias a El as alto. Medzi ďalšie Arenasove literárne diela patria El central, Voluntad de vivir manifestndose, La vieja Rosa, Arturo, la estrella ms brillante, El mundo alucinante, Adios a mam, Antes que anochezca: una autobiografa a jeho jednoaktovky Persecucin: cinco piezas de teatro experimental. Témy, ktoré vo svojej tvorbe rozpracoval, boli v rozpore s tým, čo Fidel Castro a revolučný režim očakávali od svojich intelektuálnych občanov. Zatiaľ čo Castro chcel, aby sa každý, kto chcel na ostrove publikovať, podriadil ideálom revolúcie a propagoval ich vo svojich dielach, Arenas to odmietol, pretože veril v umeleckú slobodu prejavu. Zatiaľ čo na začiatku svojho dospievania podporoval povstalcov, ktorí bojovali proti diktatúre Fulgencia Batistu, na revolúciu začal útočiť, keď sa na Kube začalo inštitucionalizované prenasledovanie homosexuálov. Výskum, ktorý sa uskutočnil o Reinaldovi Arenasovi, sa často zameriaval na jeho sexualitu a jeho odpor voči revolúcii.

Stovky článkov sa zaoberali buď konkrétnymi literárnymi dielami, alebo témami prítomnými v jeho tvorbe, a to buď pomocou teórie queer alebo tradičnejšej literárnej analýzy. Žiadna z nich sa však nezameriavala na myšlienku, že Arenas by mohol byť považovaný za postkoloniálneho spisovateľa, pretože je otázne, či sa tento konkrétny teoretický prístup dá aplikovať na tento región. Štúdia vzťahu medzi spisovateľom, akým bol Arenas, ktorý sa odmietol podriadiť myšlienke, že jednotlivec sa musí stať súčasťou väčšieho kolektívu, a ikonickým obrazom Kalibana, ako si ho prisvojili mnohí latinskoamerickí vedci a aktivisti, je nevyhnutná na pochopenie podmienok, v ktorých žili mnohé marginalizované skupiny, či už máme na mysli Kubu alebo ktorúkoľvek inú latinskoamerickú krajinu. Toto je prvá kritická štúdia o Reinaldovi Arenasovi z postkoloniálneho prostredia. Snaží sa nájsť spoločné črty, ktoré existujú medzi Arenasom a obrazom Kalibana, ktorý sa prvýkrát objavil v Búrke Williama Shakespeara. Zameriava sa na to, ako možno privlastnenie si tohto obrazu domorodca z Nového sveta zo 17. storočia využiť na pochopenie cieľov Arenasovho písania: protiútok na ciele režimu a falošné sľuby, ktoré podnecovali jeho túžbu vytvoriť literárny kontradiskurz, ktorý by podporoval slobodu prejavu a presadzovanie identity odlišnej od tej, ktorú očakávala kubánska revolučná spoločnosť.

Arenasove postavy predstavujú imperialistické vplyvy na Kube, ktoré sa stavali proti požiadavkám režimu na očakávanú literárnu podporu ich programu: nielen preto, že jeho postavy možno interpretovať ako formu mimikry zaobchádzania, ktorému boli vystavení rôzni jednotlivci na ostrove, ale aj preto, že Arenasove posolstvá sa stavali proti ideálom revolúcie. Keď sa homosexualita dostala na okraj spoločnosti a diskriminácia homosexuálov sa inštitucionalizovala, Arenasovo písanie prekročilo očakávané mlčanie tým, že obrazne opísalo jeho život, a najmä jeho sexuálne dobrodružstvá a roztopašnosť. Zároveň sa v jeho textoch odráža hľadanie vlastnej identity a autorského hlasu. Argumenty v tejto knihe sa sústreďujú na diskusiu o boji Reinalda Arenasa proti cenzúre, zameranú práve na obnovu jednotlivca, ktorého režim dúfa, že ho prevychová. Motivácie autora, ktorý interpoluje svoje písanie v koreňoch samotnej spoločnosti, ktorá mu upiera existenciu, možno prirovnať k postkoloniálnemu diskurzu. Táto kniha je zaujímavá pre oblasti, ako sú latinskoamerické štúdiá a postkoloniálne štúdie.