Antropologická reflexia o meniacej sa governmentalite domorodých zdrojov na Filipínach.
Pojem domorodosti na Filipínach je politicky zložitý. Väčšina ľudí, ktorí žijú na súostroví, sú potomkami pôvodných obyvateľov, či už sa hlásia ku kmeňovej príslušnosti, alebo nie, a tí, ktorí uplatňujú tradičnú identitu, majú len málo spoločného.
Výsledkom je, že pojem „domorodý“ je aj sedemdesiatpäť rokov po získaní nezávislosti nestabilný a plastický. V knihe Regimes, v ktorej sa spájajú poznatky z Tillianovej a Foucauldovej sociálnej teórie, sa objasňuje, ako neustále sa meniaci filipínsky štát od 70. rokov 20.
storočia až po súčasnosť konštruuje umelé subjektivity, ktoré musia pôvodní obyvatelia stelesňovať, aby mali prístup k zdrojom predkov v držbe federálnej vlády. Vzniká tak jasná ilustrácia toho, ako je na Filipínach vládnutie prepojené s domorodosťou.