Re-konceptualizácia paradoxu v implementácii (vzdelávacej) politiky - Odhalenie perspektív rozdielov medzi politikou a praxou

Pôvodný názov:

Re-Conceptualizing the Paradox in (Education) Policy Implementation - Unravelling Perspectives on the Policy/Practice Gap

Obsah knihy:

„Preskúmanie súčasnej politiky a praxe (v oblasti vzdelávania) potvrdzuje názor o zjavnom paradoxe v implementácii politiky. Hoci sa do prijímania politík investujú obrovské prostriedky (z hľadiska energie, času a finančných zdrojov), existuje množstvo dôkazov, ktoré naznačujú, že aktéri politiky sú voči informáciám o politike neprístupní. Aktéri zmien a realizátori politiky sa často považujú za subjekty sledujúce odlišné programy, pokiaľ ide o úlohu realizácie politiky. Ako výstižne tvrdia Sabatier a Jenkins-Smith (1993, cit. podľa Shulock, 1999, s. 228), „základné presvedčenia tvorcov a vykonávateľov politiky nie sú ovplyvnené informáciami o politike, hlavné zmeny politiky sú skôr výsledkom vonkajších faktorov, ako sú inflácia a voľby“. V tejto knihe sa tento fenomén politiky opätovne konceptualizuje na účely prežívania. Kniha v podstate odhaľuje perspektívy paradoxu implementácie politiky a prostredníctvom toho ilustruje „najvhodnejší“ prístup na demystifikáciu priepasti medzi politikou a praxou s cieľom priniesť pochopenie neusporiadanosti a spornej povahy procesov (vzdelávacej) politiky. Táto kniha v ôsmich kapitolách plní dve hlavné funkcie, aby pomohla vyvodiť konceptuálne dôsledky na fenomén označovaný ako „paradox implementácie politiky“. Po prvé, kapitoly 1 až 4 vytvárajú kontext knihy.

Kapitola 1 definuje politiku (vzdelávania), pričom tradičná definícia politiky zameraná na riešenie problémov je konfrontovaná s procesným modelom a prostredníctvom nej je meraná tretia koncepcia (t. j. teoretický eklektický prístup), ktorá pomáha poskytnúť praktické aj teoretické základy pre pochopenie toho, ako politika a prax existujú v dynamických a opakujúcich sa vzťahoch. Kapitoly 2 a 3 poskytujú pohľad na to, ako sa tvorí a realizuje politika vzdelávania, resp. ako sa odhaľujú niektoré vplyvy na politické procesy. Kapitola 4 objasňuje (z príslušnej literatúry) politický paradox, aby pomohla čitateľom pochopiť perspektívy, ktoré sú uvedené v posledných kapitolách s cieľom odhaliť a/alebo vysvetliť existenciu alebo výskyt tohto politického fenoménu. Po druhé, kapitoly 5 až 7 čerpajú z literatúry z rôznorodých zdrojov s cieľom odhaliť perspektívy paradoxu realizácie politiky, zatiaľ čo kapitola 8 predstavuje kľúčové posolstvá, ktoré sa dotýkajú dosiahnutia cieľov knihy. Celkovo kapitola 8 plní tri funkcie.

Konkrétne: sumarizuje perspektívy prezentované vo vedeckej literatúre na demystifikáciu a odhalenie paradoxu implementácie politiky ilustruje dôvody výberu postmodernistickej perspektívy ako najvhodnejšej a/alebo najvhodnejšej perspektívy na odhalenie tohto politického fenoménu; a načrtáva relevantnosť (a/alebo odôvodnenie) postmodernistickej koncepcie politiky ako „textu“ aj „diskurzu“ ako rámca na pochopenie paradoxu implementácie politiky a dynamiky politických procesov vo všeobecnosti."--