Raymond Chandler: Detektíva totality

Recenzie čitateľov

V recenziách na knihu Fredrica Jamesona „Detektíva totality“ sa stretávame s ocenením jeho intelektuálnych postrehov a kritikou jeho hutnosti a prístupnosti. Zatiaľ čo niektorí nachádzajú hodnotu v jeho interpretácii diela Raymonda Chandlera cez marxistickú a heideggerovskú optiku, iní majú pocit, že písanie je príliš zložité a pre bežných čitateľov nie je pútavé. Knihu vnímajú ako napísanú pre vybrané publikum, predovšetkým literárnych teoretikov a oddaných fanúšikov Chandlera.

Prehľadná analýza románov Raymonda Chandlera, najmä pre tých, ktorí poznajú Chandlerovo dielo aj Jamesonove teórie; niektorí čitatelia oceňujú filozofickú hĺbku a prepojenie so širšími literárnymi témami. Pozoruhodná pre pútavé diskusie o naratívnych funkciách a Chandlerovom štylistickom prínose.

Často sa považuje za pedantnú a náročnú na čítanie; mnohí recenzenti spomínajú hutný a spletitý štýl, ktorý môže odradiť náhodných čitateľov alebo tých, ktorí sa dobre nevyznajú v literárnej teórii. Niektoré kritiky poukazujú na to, že kniha je trochu neústrojná, pretože sa v nej opakovane využívajú už predtým publikované eseje, čo ju robí nesúrodou.

(na základe 20 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Raymond Chandler: The Detections of Totality

Obsah knihy:

Majster literárnej teórie sa stretáva s majstrom detektívneho románu Raymond Chandler, oslnivý štylista a portrétista amerického života, má v dejinách literatúry jedinečné miesto, pretože sa pohybuje na pomedzí pulpovej literatúry a modernizmu.

S románom The Big Sleep (Veľký spánok), ktorý vyšiel v roku 1939, zanechal nezmazateľnú stopu v detektívnom románe. Fredric Jameson ponúka interpretáciu Chandlerovho diela, ktorá rekonštruuje kontext, v ktorom bolo napísané, aj sociálny svet či totalitu, ktorú projektuje. Chandlerovo nemenné prostredie, Los Angeles, sa javí ako mikrokozmos Spojených štátov a zároveň ako prefigurácia ich budúcnosti: megalopolis, ktorý je vďaka neperspektívnej prírode jedinečne rozdelený na množstvo odlišných štvrtí a súkromných svetov.

Toto v podstate urbanistické a priestorové dielo však akoby smerovalo aj k vákuu, absencii, ktorá nie je ničím iným ako smrťou. U Chandlera sa žáner trileru stáva metafyzickým.