Hodnotenie:
Kniha ponúka stručnú a dobre preskúmanú obhajobu pápežstva s využitím prameňov ranej cirkvi, pričom sa osobitne zameriava na kritiku anglikánov. Je chválená pre svoju zrozumiteľnosť a prístupnosť pre vzdelaných laikov aj vedcov, pričom slúži ako dobrý úvodný text o pápežskej autorite. Niektorí čitatelia však upozorňujú, že nemusí presvedčiť tých, ktorí sú už voči pápežstvu odmietaví, a objavujú sa aj kritické pripomienky týkajúce sa nedostatočnej redakcie a nedôsledností v podaní.
Výhody:⬤ Poskytuje dobrý úvod do patristických dôkazov o pápežstve.
⬤ Dobre napísaná a prístupná pre vzdelaných čitateľov.
⬤ Vysoká úroveň intelektuálnej rigoróznosti so zdravo zmysluplnými vysvetleniami.
⬤ Stručný formát, ktorý v krátkom čase obsahuje veľa podrobností.
⬤ Renomovaný autor s elegantným štýlom písania.
⬤ Spochybňuje bežné historické revizionistické tvrdenia o pápežstve.
⬤ Nemusí presvedčiť tých, ktorí majú pevné protipápežské presvedčenie.
⬤ Prílišné zameranie na západné pramene, ktoré nemusí nájsť odozvu u východných pravoslávnych čitateľov.
⬤ Slabá redakcia štvrtého vydania s nedôslednosťou v interpunkcii a nejasnými atribútmi poznámok.
⬤ Vynechané sú niektoré témy, napríklad spory týkajúce sa niektorých historických pápežov.
(na základe 11 čitateľských recenzií)
The Early Papacy: To the Synod of Chalcedon in 451
Edited by Alcuin Reid
Adrian Fortescue, britský apologéta katolíckej viery na začiatku 20. storočia, napísal tento klasický, jasný výklad o viere ranej Cirkvi v pápežstve na základe spisov cirkevných otcov do roku 451. Fortescue, ktorý nie je žiadnym ultramontanistom, dokáže byť ostrým kritikom osobných zlyhaní rôznych pápežov, ale prostredníctvom brilantného zhodnotenia spisov cirkevných otcov ukazuje, že prvotná Cirkev mala jasné pochopenie Petrovho primátu a vieru v Bohom danú autoritu pápeža vo veciach viery a morálky.
S odvolaním sa na slávnu pasáž z Matúšovho evanjelia 16, 18, kde Ježiš udeľuje Petrovi ako hlave apoštolov a prvému pápežovi svoju autoritu, Fortescue hovorí, že hoci sa kresťania môžu naďalej sporiť o presný význam tejto pasáže z Písma a o rôzne normy, ktoré sa používajú pri posudzovaní správneho kresťanského učenia a viery, jedinou možnou skutočnou normou je živá autorita, autorita žijúca v tomto svete v tejto chvíli, ktorá môže odpovedať na vaše ťažkosti, odmietnuť falošnú teóriu, keď vznikne, a povedať, kto má pravdu v sporných výkladoch starovekých dokumentov.
Fortescue ukazuje, že pápežstvo sa v skutočnosti zdá byť jednou z najjasnejších a najľahšie dokázateľných dogiem ranej Cirkvi. A dúfa, že táto práca prispeje k obnove poznatkov o pápežskom úrade medzi tými, ktorí sú v spoločenstve s rímskym biskupom, a že pomôže tým, ktorí sú mimo tohto spoločenstva, aby ho hľadali s istotou, že je Kristovou vôľou pre všetkých, ktorí sa k nemu chcú pripojiť v tomto i budúcom živote.
