The Early Cistercian Nuns 1098 - 1350
Vznik mníšok ako členiek, spolupracovníčok alebo nasledovníčok cisterciánskeho rádu je zahalený neistotou. Nespomínajú sa v najstaršom dokumente bielych mníchov, Exordium Parvum, zostavenom azda do roku 1150, ani v prvej kodifikácii cisterciánskych stanov z roku 1202.
Napriek tomu sa do roku 1200 len vo Francúzsku hlásilo k cisterciánstvu približne sto mníšok. Od začiatku do polovice trinásteho storočia mal počet kláštorov rýchlo rásť, čo pripomínalo rýchly rozvoj mužských rádov v predchádzajúcom storočí. V čase európskej reformácie sa počet kláštorov v Európe a na Blízkom východe, ktoré sa hlásili k cisterciánskemu rádu, odhadoval na päťsto až deväťsto.
V tejto štúdii David Williams mapuje rast týchto ženských domov ̶ ich založenie, rôzne fyzické umiestnenie kláštorných lokalít, ich budovy a majetky, komunity a ich financie a ich každodenný život ̶ pričom uvádza množstvo fascinujúcich detailov o mnohých mníškach samotných a o ich kráľovských, šľachtických a duchovných patrónoch. Ide o významný príspevok k dôležitému aspektu dejín žien v stredoveku.
