Framing the World: Classical Influences on Sixteenth-Century Geographical Thought
V dlhom šestnástom storočí došlo k významnej zmene v európskom geografickom chápaní: v priebehu niečo viac ako sto rokov sa Západoeurópania začali pozerať na svet ako na miesto, v ktorom boli všetky jeho časti stvorené Bohom na to, aby ich ľudia využívali a vzájomne na seba pôsobili. V knihe Framing the Early Modern World sa na pozadí tohto scenára skúma vplyv gréckych a rímskych myšlienok na formulovanie nových geografických teórií v západnej Európe šestnásteho storočia.
Zatiaľ čo diskusie o obývateľnosti dominovali v geografickej literatúre počas celého 16. storočia, humanistickí geografi 16. storočia, vyškolení v gréckych a rímskych spisoch, v nich našli kľúčové intelektuálne nástroje, ktoré umožnili redefinovať oikoumene (obývateľný svet) ako globálne prepojený svet.
V tomto svete boli všetky časti sféry navrhnuté tak, aby navzájom komunikovali. Súbeh renesancie a obdobia európskeho prieskumu umožnil nové geografické chápanie, ktoré sa formovalo tak na základe klasickej teórie, ako aj empirických poznatkov raného novoveku.
Novoobjavené krajiny sa mohli definovať, využívať a kolonizovať. Týmto spôsobom sa podľa autora zasiali zárodky modernej éry kolonizácie, expanzionizmu a nakoniec globalizácie.
Kniha Rámovanie ranonovovekého sveta je aktuálnym dielom, ktoré prispieva k rastúcemu diskurzu o pôvode globalizácie a koreňoch modernity.