Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Recenzie vyzdvihujú knihu ako cenný zdroj informácií pre záujemcov o rakúsku armádu v napoleonskom období, najmä pre jej zameranie na uniformy, organizáciu jednotiek a tirolské povstanie v roku 1809. Vyskytujú sa však obavy týkajúce sa kvality vydania a spracovania, ako aj ceny.
Výhody:⬤ Rozmanitý obsah pokrývajúci rôzne zložky armády
⬤ obsahuje zaujímavé časti o uniformách a tirolskom povstaní
⬤ niektoré unikátne farebné výtlačky
⬤ vhodné pre wargamerov a vojenských nadšencov
⬤ dôkladný zdroj informácií o rakúskom jazdectve.
Nevýhody:⬤ Obmedzené podrobné opisy bitiek vzhľadom na rozsiahly obsah vtesnaný na 98 strán
⬤ niektoré obrázky sa opakujú a sú menej kvalitné
⬤ zaznamenaná slabá úprava a kvalita výroby
⬤ niektorí považujú za predražené.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Austrian army 1805-1809 - vol. 3: Cavalry, Artillery & other forces
Obsah knihy:
Veľká reorganizácia jazdectva sa uskutočnila koncom roka 1801 a spočívala v redukcii plukov a zvýšení počtu eskadrón, ktorých bolo teraz osem, aby sa vytvorili štyri divízie po dvoch eskadrónach. So spomínaným zvýšením divízií mal v roku 1802 každý nemecký pluk druhého majora, čo bola skutočnosť, ktorá ustanovila štvrtú divíziu, ako to už platilo medzi husármi a uhlancami, nazývajúc ju "druhá majors-divízia". Každý pluk mal oficiálne divíziu Leib (1.) alebo Obrist, divíziu podplukovníkov a divíziu 1. - 2. majora.
Kuriéri a dragúni sa stali oficiálnym ťažkým jazdectvom, pričom sa upustilo od zvodného termínu ľahkí dragúni, zatiaľ čo chevauxlegers, husári a uláni sa stali ľahkým jazdectvom. Po kampani v roku 1805 (Verordnung z 1. augusta 1806) boli rozpustené druhé majorátne divízie, v nemeckých plukoch ťažkej jazdy, ktoré opäť zaujali postavenie šiestich eskadrón (vo vojne vždy existovala záložná eskadróna pôsobiaca ako kádrová formácia, tak ako predtým).
Zmätok v uniformách nastal v roku 1802 pri príležitosti opätovnej premeny niektorých dragúnskych plukov na pluky Chevauxlegers, keď bola pre oba typy oddielov predpísaná biela farba skaly a rovnaké lícovanie buď pre dragúnske, alebo pre pluky Chevauxlegers, pričom tie prvé mali biele gombíky namiesto zlatých. V roku 1807 však bola opäť nariadená zelená skalná farba pre tri pluky Chevauxlegers.
Takýmto trochu nejednoznačným spôsobom vstúpilo rakúske jazdectvo do kampane v roku 1809, v ktorej malo viacero príležitostí poctiť bojisko.
V tomto zväzku sa spomínajú aj rôzne služobné armádne oddiely, ktoré boli v každom prípade najstabilnejšími štruktúrami K. K. Wehrmachtu počas napoleonských vojen.
