Hodnotenie:
Kniha ponúka dôkladnú analýzu umeleckého hnutia Happenings zo 60. rokov 20. storočia a tvrdí, že v súčasnom umeleckom diskurze je podceňované. Profesorka Judith F. Rodenbecková poskytuje kritický pohľad na prepojenie happeningu s inými umeleckými hnutiami a divadlom, pričom využíva rozsiahle citácie a teoretické poznatky. Hoci kniha zachytáva radikálnu povahu Happeningu, bola upozornená na svoj hutný akademický štýl, ktorý môže odradiť bežných čitateľov. Autor zdôrazňuje význam účasti publika a spoločensko-politický kontext doby, hoci niektorí čitatelia si želajú živšie opisy skutočných udalostí.
Výhody:⬤ Hĺbková analýza hnutia Happenings
⬤ spája Happenings s divadlom a inými umeleckými hnutiami
⬤ bohatý teoretický rámec s rozsiahlymi citátmi
⬤ spochybňuje názor, že Happenings sa nedostalo primeraného uznania.
⬤ Hustý a potenciálne neprístupný akademický žargón
⬤ chýbajú osobné výpovede a emocionálna hĺbka týkajúca sa udalostí
⬤ môže u čitateľov vyvolať pochybnosti o osobnej investícii alebo zaujatosti autora.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Skúmanie zážitkovej a experimentálnej umeleckej formy, ktorá napriek svojej pominuteľnosti formovala participatívne umenie až do súčasnosti.
"Happeningy" majú popové konotácie, ktoré vyvolávajú spomienky na mládežnícku kultúru 60. rokov a hippies vo verejnej, radostnej vzbure. Vedci medzitým lokalizujú happeningy v genealógii avantgardnej performancie, ktorá siaha od futurizmu, surrealizmu a dadaizmu cez akčnú maľbu 50. rokov 20. storočia. Judith Rodenbeck v knihe Radical Prototypes (Radikálne prototypy) tvrdí, že etiológia je komplexnejšia. Allan Kaprow v roku 1958 vymyslel tento termín na pomenovanie novej kolážovej formy performancie a happeningy nazval "radikálnymi prototypmi" performatívneho umenia. Rodenbeck ponúka dôsledné umeleckohistorické čítanie Kaprowovho projektu a súvisiacich umeleckých diel. Zisťuje, že tieto zážitkové a experimentálne diela neponúkali šťastný komunizmus, ale silnú a dôvtipnú kritiku súčasnej spoločnosti. Happeningy boli podľa nej oveľa ambivalentnejšie, negatívnejšie a dokonca strašidelnejšie, ako sa vykresľovali v dobových opisoch alebo v novších snahách spojiť ich s participatívnymi stratégiami súčasného umenia.
V knihe Radical Prototypes Rodenbeck obnovuje kritickú silu happeningov, zaoberá sa nimi ako teoretickými objektmi aj ako umeleckými dielami, skúma širšie epistemologické a formálne problémy, ako aj ich materiálne a performatívne aspekty. Happeningy spája s partitúrami Johna Cagea (najmä 4'33"), avantgardným divadlom a fotografiou a ponúka nové čítanie projektov od Kaprowových 18 happeningov v 6 častiach (1959) po Leben mit Pop (1963) Gerharda Richtera.
Rodenbeck považuje happeningy za formu participatívneho umenia, ktorá zároveň prináša radikálnu kritiku samotnej participácie - pohľad, ktorý reviduje naše chápanie súčasných konštrukcií participácie, ako aj projektov 60. rokov od Fluxusu po konceptuálne umenie.