Queering the American Dream

Recenzie čitateľov

Queering the American Dream od Dr. Angely Yarberovej sú srdečné a presvedčivé memoáre, v ktorých autorka opisuje svoje zážitky homosexuálnej rodiny, ktorá cestuje po Amerike. Kritizuje tradičné predstavy o americkom sne a zároveň prelína osobné rozprávanie s úvahami o spiritualite, privilégiách a bojoch marginalizovaných komunít. Kniha inšpiruje čitateľov, aby si predstavili alternatívne cesty k naplneniu a oslavuje cesty silných žien v histórii.

Kniha je oceňovaná pre svoje príbuzné rozprávanie, emocionálnu hĺbku a inkluzívny pohľad na rodinu a identitu. Čitatelia oceňujú jej humor, zraniteľnosť a prenikavú kritiku spoločenských noriem. Autorka účinne spája osobné skúsenosti so širšími témami vrátane bojov queer jedincov a odkazov na vplyvné ženy, vďaka čomu je kniha podnetná a inšpiratívna.

Niektorí čitatelia považovali emocionálny obsah za náročný, čo naznačuje, že nejde o „ľahké“ čítanie. Niekoľkí si želali viac informácií o autorkinom živote pred jej cestovaním. V niektorých komentároch sa uvádza, že široký rozsah knihy môže viesť k pocitu, že sa snaží pokryť príliš veľa tém, pričom niektoré oblasti zostávajú menej preskúmané.

(na základe 84 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

Kriedové pozostatky skráteného života mi zaplnili ruky, keď som sledovala, ako mi viera uniká pomedzi prsty. Ako vysvätený duchovný som slúžil na mnohých pohreboch. Štrnásť rokov som každý rok pred pôstom tvaroval kongregantom po čele spálený popol a pripomínal im, že všetci pochádzame z prachu. Do prachu sa vrátime. V tento deň, keď som slúžil na pohrebe svojho mladšieho brata, som držal popol z jeho tela v holých rukách. Nikdy som to neurobil s pozostatkami nikoho iného, ale chcel som sa ho nejako naposledy dotknúť, cítiť jeho bolesť a nechať jeho muky prechádzať cez moje prsty, keď sa mi na dlane lepili úlomky jeho kostí. Prach na prach. Počítačový prachár zabil môjho brata.

Kriedové pozostatky skráteného života mi zaplnili ruky, keď som sledovala, ako mi viera uniká pomedzi prsty. Ako vysvätený duchovný som slúžil na mnohých pohreboch. Štrnásť rokov som každý rok pred pôstom tvaroval kongregantom po čele spálený popol a pripomínal im, že všetci pochádzame z prachu. Do prachu sa vrátime. V tento deň, keď som slúžil na pohrebe svojho mladšieho brata, som držal popol z jeho tela v holých rukách. Nikdy som to neurobil s pozostatkami nikoho iného, ale chcel som sa ho nejako naposledy dotknúť, cítiť jeho bolesť a nechať jeho muky prechádzať cez moje prsty, keď sa mi na dlane lepili úlomky jeho kostí. Prach na prach. Počítačový prachár zabil môjho brata.

Začiatkom marca sa vietor preháňal cez dedkovu vinicu s muškátmi, kde sme sa s bratom celé detstvo hrali na schovávačku, a sladká vôňa neskorého gruzínskeho leta nás šteklila v nose, keď sme behali a chytali komáre. Farma bola pre nás oboch miestom útechy a zostala ním aj v dospelosti, keď sme v rozvrátenej rodine zmietanej rozvodmi, závislosťami a zneužívaním skladali piknikové stoly dostatočne dlhé na to, aby sa tam na Deň vďakyvzdania a Vianoce zmestili všetci príbuzní. Teraz sme si pripomínali môjho tridsaťtriročného brata, keď môj deväťdesiatročný dedko sedel malý v skladacom kresle so šálmi, dekami a kabátmi všetkých piatich detí navŕšenými na jeho drobnom ráme. Nebyť smrti a smútku, pohľad na nášho krehkého patriarchu vykúkajúceho spod kopcov vrchného oblečenia by bol celkom komický.

Viete, môj mladší brat Carl nebol veriaci. V skutočnosti bol protináboženský. Svoje pohŕdanie organizovaným náboženstvom stelesňoval hlbokou láskou k Cirkvi lietajúceho špagetového monštra. Keďže som profesorom náboženstva, Carl sa so mnou mohol rovnať pri diskusiách o svetových náboženstvách a dovolím si tvrdiť, že o kresťanských dejinách, Písme a teológii vedel viac ako väčšina ľudí, ktorí sa hlásia k tejto viere. Z veľkej časti to bolo preto, že môj brat bol inteligentný kritický mysliteľ, a z malej časti preto, že odsudzoval spôsob, akým väčšina cirkví zaobchádzala s jeho homosexuálnou staršou sestrou. Organizované náboženstvá však neboli pre Carla, a tak sa rozhodol študovať a parodovať ich s Cirkvou lietajúceho špagetového monštra. Cirkev lietajúceho špagetového monštra, ktorá vznikla ako protest proti pravicovej diskriminácii, zastáva odľahčený pohľad na náboženstvo a svojich prívržencov žartovne nazýva "pastafariáni". Cedník je teda vysoko cenený satirický symbol. Viete. Pretože odvádza vodu z cestovín. Okrem toho, že som počas celého pohrebu vynechal akékoľvek odkazy na boha, rozhodol som sa tiež nosiť cedník na hlave a podávať ho okolo seba vždy, keď sa niekto chcel podeliť o spomienku alebo slovo útechy. Mnohým sa to pravdepodobne zdá rúhavé. Ako vysvätená duchovná si myslím, že je to sakramentsky zábavné.