Pythagoras and Early Pythagoreanism
Pytagoras a pytagorejci piateho storočia sú historikmi filozofie obsadzovaní do štyroch dôležitých úloh: Pýthagorejci sa považujú za pôvodcov matematických disciplín, harmónie a do značnej miery aj astronómie; údajne predložili teórie o podstate nášho vesmíru, na ktoré rôznym spôsobom reagovali Parmenides, Empedokles, Anaxagoras a Demokritos; údajne vytvorili spojenectvo medzi náboženstvom a filozofiou, vďaka ktorému sa filozofia v starovekom svete stala spôsobom života, a ich myšlienky údajne mali veľký vplyv na Platóna, najmä na metamatematické teórie jeho neskorších rokov.
Profesor Philip tu skúma dôkazy týchto tvrdení, a to vo všeobecných líniách aj v konkrétnych prípadoch. Za základ svojej vlastnej rekonštrukcie si vzal to, čo nám Aristoteles hovorí o pytagorejcoch, a to na základe toho, že Aristoteles je naším prvým dôležitým svedkom, že rozsah jeho vlastného svedectva je značný a že nie je dotknutý pro- alebo protipytagorejskou zaujatosťou neskorších autorov.
Výsledkom tohto skúmania je tvrdenie, že je potrebné podstatne upraviť všeobecne prijímané názory na úlohu Pytagora a prvých pytagorejcov a v dôsledku toho aj dejiny myslenia.