Psychosocial & Cognitive Development of Undergraduate University Students in Cyprus - The Role of Social Relations
Táto kniha skúma psychosociálny a kognitívny vývoj gréckych študentov na Cypre. Vychádzajúc z Perryho teórie etického a intelektuálneho vývinu, skúma najprv spôsob, akým Perryho ovplyvnili Piaget aj Kohlberg v súvislosti s formuláciou teórie štádia, a potom rozoberá spôsob, akým Perryho práca ovplyvnila novšie postformálne teórie kognitívneho vývinu.
Argumentuje sa, že všetky teórie štádia záviseli od určitého štrukturalistického výkladu Piagetovej teórie, ktorý potláčal odkazy na Piagetovu sociálnopsychologickú prácu, a najmä na úlohu sociálnej interakcie v kognitívnom vývine. Táto kritika je formulovaná v dvoch krokoch. Najprv autori opisujú, ako sa kritické hlasy interné pre túto literatúru, ako napríklad Riegels, pokúšali odkloniť od toho, čo chápali ako individualistickú paradigmu, zavedením dialektického rámca, ale potom tiež poukazujú na problémy týchto počiatočných snáh.
Hlavným problémom týchto prvých snáh bola absencia dobre rozvinutého sociokultúrneho rámca analýzy založeného na Vygotského teórii. Tento problém sa napravuje prostredníctvom diskusie o spôsoboch, akými hlavní sociokultúrni teoretici chápali ľudský vývoj vo svojich novších teóriách.
Autori sa tiež vracajú k sociálnemu konceptu v Piagetovej teórii a jeho vývoju v priebehu nasledujúcich generácií výskumu sociálnej interakcie a kognitívneho vývoja. Potom sa navrhuje integračný rámec ľudského vývinu ako sociálno-psychologického procesu, ktorý spája úlohu sociálnych vzťahov na kľúčové kognitívne výsledky, ako je dosiahnutie formálneho operačného myslenia a hlbokého učenia. Okrem toho sa diskutuje aj o psychosociálnych vývinových výsledkoch, ako je tolerancia, odhodlanie k budúcim plánom a sebaurčenie.
Výsledky, okrem toho, že po prvýkrát poskytujú opis stavu rozvoja vysokoškolských študentov v cyperskom kontexte, pojednávajú aj o úlohe pohlavia a sociálno-ekonomického statusu týchto študentov. Kniha sa napokon vyznačuje pokusom o artikuláciu toho, čo Doise (1986) opísal ako štyri úrovne analýzy (intrapersonálna, interpersonálna, medziskupinová/pozičná, sociálna reprezentácia/ideologická) tým, že do tohto procesu artikulácie integruje úlohu sociálnej etnickej identity a ideologických premenných, čím ponúka ucelenejší sociokultúrny model rozvoja vysokoškolských študentov, ktorý dokáže integrovať dynamiku sociálnej identity do existujúcich teórií rozvoja.