Prví Etiópčania: Obraz Afriky a Afričanov v ranom stredomorskom svete

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje presvedčivé rozprávanie o prínose starovekých Afričanov pre civilizáciu a kritizuje európske predstavy o nadradenosti na základe farby pleti. Niektorí čitatelia však považujú autorov prístup za príliš pedantný a odmietavý k iným učencom.

Kniha je dobre spracovaná, poskytuje silný pohľad na starovekú africkú civilizáciu a zdôrazňuje ich duchovné presvedčenie a vplyv na európske myslenie.

Písanie môže pôsobiť pedantne a samoúčelne, s tendenciou znižovať prínos historikov a antropológov. Niektorí čitatelia ho považovali za negatívny a uprednostnili alternatívne zdroje poznávania Afriky.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The First Ethiopians: The Image of Africa and Africans in the Early Mediterranean World

Obsah knihy:

Kniha Prví Etiópčania skúma obrazy Afriky a Afričanov, ktoré sa vytvorili v starovekom Egypte, v klasickom Grécku a cisárskom Ríme, v ranom stredomorskom svete a v raných oblastiach kresťanstva. Malvern van Wyk Smith, inšpirovaný zvedavosťou ohľadom pôvodu rasizmu v južnej Afrike, konzultoval širokú škálu zdrojov: od skalného umenia po klasické cestopisy; od preddynastických afrických počiatkov egyptskej a núbijskej civilizácie po grécke a rímske vnímanie Afriky; od kultúrnych prejavov Khoisanov po ranokresťanské predstavy o Afrike a jej obyvateľoch ako "démonických"; od aristotelovskej klimatológie po stredovekú kartografiu; od geolingvistických dejín Afriky po najnovšie objavy týkajúce sa profilu genómu národov kontinentu.

Jeho výskum viedol k prekvapujúcemu tvrdeniu: Západný rasizmus má svoje korene v samotnej Afrike, najmä v Egypte na konci Novej ríše, keď sa jeho vládnuce elity snažili vzdialiť egyptskú civilizáciu od jej afrického pôvodu. Kušitskí Núbijci, zakladatelia Napaty a Mero, ktorí v ôsmom storočí pred naším letopočtom vybavili čiernych vládcov dvadsiatej piatej dynastie v Egypte, prijali a prispôsobili takéto dynastické diskriminácie, aby odlíšili svoju vlastnú "nadradenú" merojskú civilizáciu od sveta "ostatných Etiópčanov". Archaickí Gréci, ktorí začali prichádzať do delty Nílu v 7.

storočí pred n. l., si tieto rozdiely osvojili v zmysle Homérovej identifikácie "dvoch Etiópií", východnej a západnej, a vytvorili tak rasistický (a rasistický) diskurz "dôstojných" a "divokých Etiópčanov".

Takéto predstavy inšpirovali prakticky celé následné rímske a ranostredoveké myslenie o Afrike a Afričanoch a stali sa základom európskeho myslenia. V závere knihy sa skúma osobitné miesto, ktoré si Aksumská Etiópia - neskôr Habeš - získala v európskom aj africkom konceptuálnom svete ako miesto "hodné Etiópie", ako aj v širšom kontexte diskurzov o etnicite a rase.