Prvá atómová bomba: Alternatívna história konca 2. svetovej vojny

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje špekulatívny scenár, ktorý skúma, čo by sa stalo, keby nebola použitá atómová bomba, ale mnohí recenzenti kritizujú jej predpoklady a využiteľnosť pre serióznu historickú diskusiu.

Autor doň zakomponoval dostatočné množstvo faktografických informácií a nabáda čitateľov, aby sa zapojili do diskusií o historických udalostiach typu „čo by bolo, keby“.

Viacerí recenzenti považujú premisu za chybnú, keďže dôsledky neúspešného testu Trinity by vzhľadom na rozdiely v konštrukcii bomby výrazne nezmenili výsledok bombardovania Hirošimy. Chýba jej seriózna historická užitočnosť, slúži skôr ako špekulatívne rozprávanie než ako dôsledný historický opis.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The First Atomic Bomb: An Alternate History of the Ending of Ww2

Obsah knihy:

Zatiaľ čo nemeckí a japonskí vedci sa tiež neúspešne snažili vytvoriť atómovú bombu, v lete 1945 bol tím pod vedením Američanov pripravený otestovať svoju prvú zbraň. Kým sa 16. júla 1945 o 05.30 hod. odpočítavali hodiny do času detonácie, nervózny tím technikov a vedcov čakal desať míľ od "Ground Zero" hlboko v púšti v Novom Mexiku. Nikto nevedel, aká silná bude explózia a či aj v takej vzdialenosti budú pred výbuchom v bezpečí. Aj napriek tomu sa niektorí rozhodli pozorovať detonáciu z miesta o štyri míle bližšie, z kontrolného bunkra, ale vtedy si nikto nebol istý, či bomba bude fungovať.

Čo ak sa to skutočne stalo? Pod tlakom plánu z Bieleho domu vedci zostavili zariadenie čiastočne pomocou lepiacej pásky a hodvábneho papiera, pričom vedeli, že niektoré komponenty sú chybné. To sú overiteľné fakty. Znamená to, že bomba nemusela počas prvého testu fungovať, ako sa v tom čase obávali mnohí z tých, ktorí sa zhromaždili v púšti v Novom Mexiku.

V knihe Prvá atómová bomba Jim Mangi skúma, čo by sa stalo v prípade, ak by prvá atómová bomba na svete nebola pripravená na použitie v čase, keď bola. Ako by to ovplyvnilo koniec vojny v Tichomorí a vlastne celú druhú svetovú vojnu?

Bojovali by ozbrojené sily cisára Hirohita ďalej? Kedy by potom plukovník Paul W. Tibbets za volantom svojho Boeingu B-24 Superfortress Enola Gay uskutočnil svoj historický prelet nad Hirošimou - a zostalo by toto mesto vôbec cieľom? Ako by na takýto vývoj reagoval Stalin a Sovieti a ako by sa to prejavilo v povojnovom svete?