Proustov scenár: a la Recherche Du Temps Perdu

Recenzie čitateľov

Scenáristická adaptácia Proustovho románu „Hľadanie strateného času“ od Harolda Pintera je oceňovaná za schopnosť zhutniť rozsiahly román do krátkeho, uceleného formátu a zachytiť podstatné prvky a dramatické témy, hoci pre tých, ktorí nepoznajú pôvodný materiál, môže byť náročná. Zatiaľ čo niektorí recenzenti obdivujú imaginatívny prístup a poetickú kvalitu réžie, iní vyjadrujú obavy, že adaptácii chýba hĺbka a rozprávanie pôvodného románu.

⬤ Pozoruhodné zhustenie rozsiahleho románu do uceleného scenára.
⬤ Zachytáva kľúčové udalosti a dramatické témy pôvodného diela.
⬤ Ponúka zvýšený zmysel pre drámu a čierny humor.
⬤ Réžia je chválená za svoju poetickosť.
⬤ Môže sa páčiť aj čitateľom, ktorí nepoznajú pôvodný román.

⬤ Nemusí dávať zmysel tým, ktorí nečítali „A La Recherche du Temps Perdu“.
⬤ Adaptácia by mohla utrpieť pri transformácii do vizuálneho média, ktorému by mohla chýbať hĺbka.
⬤ Niektorí sa domnievajú, že formát minisérie by lepšie vyjadril rozsah románu.
⬤ Scenár nebol adaptovaný do podoby filmu, takže čitatelia chcú viac.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Proust Screenplay: a la Recherche Du Temps Perdu

Obsah knihy:

Začiatkom 70. rokov minulého storočia Harold Pinter spojil svoje sily s režisérom Josephom Loseyom a odborníčkou na Prousta Barbarou Brayovou, aby pripravili scenár Proustovho majstrovského diela Spomienky na minulosť.

Pinterovi trvalo viac ako rok, kým scenár vymyslel a napísal, a túto skúsenosť nazval „najlepším pracovným rokom môjho života“. Hoci sa Proustov scenár Harolda Pintera nikdy nerealizoval, považuje sa za jednu z najlepších filmových adaptácií, aké boli kedy napísané.

Vďaka vernosti Proustovmu textu je scenár výnimočnou rekonštrukciou jedného z popredných dramatikov našej doby. Svojím spôsobom ide o jedinečnú spoluprácu dvoch výnimočných spisovateľov, ktorých cez viac ako polstoročie a dve rôzne kultúry spája zvláštny záujem o čas a pamäť.