Proti apokalypse: Obnovenie celistvosti ľudstva

Pôvodný názov:

Against Apocalypse: Recovering Humanity's Wholeness

Obsah knihy:

Kniha odsudzuje nezodpovednú bezohľadnosť niektorých geopolitických programov, ktoré neúprosne tlačia svet k veľkej globálnej vojne a možno aj k jadrovej skaze alebo apokalypse. Bulletin atómových vedcov nedávno určil „hodiny súdneho dňa“ na tri minúty do polnoci.

Príznakov, ktoré poukazujú na možnú veľkú katastrofu, je viacero: všade, kam sa v dnešnom svete pozrieme, nájdeme etnické a náboženské konflikty, krvavý chaos, začínajúcu genocídu, zástupné vojny a „hybridné“ vojny“, obnovenie studenej vojny. Ak k týmto neduhom pridáme globálne hospodárske krízy, obrovské prúdy utečencov a hrozby, ktoré predstavuje globálne otepľovanie, obraz sveta v úplnom chaose je úplný. Preto je najvyšší čas, aby sa ľudstvo prebudilo.

Vychádzajúc z vykreslenia globálnej „anómie“, kniha vydáva výzvu, aby sa ľudia na celom svete postavili proti náporu na ničenie a vrátili sa k politickému zdravému rozumu a hľadaniu mieru.

Je to výzva na globálnu verejnú zodpovednosť. Z etického hľadiska sa v nej hovorí, že ľudia na celom svete majú povinnosť zabrániť apokalypse a „zachovať“ náš svet alebo „udržať svet pohromade“ vo všetkých jeho dimenziách - vrátane dimenzií ľudského a spoločenského života, prírodnej ekológie a ľudských duchovných túžob (alebo otvorenosti voči božstvu).

Inak povedané: namiesto prevládajúceho neporiadku a rozbitia nás kniha nabáda k hľadaniu novej „celistvosti“ a spravodlivého mieru. Kniha je interkultúrna a interdisciplinárna. Keďže ide o holistický cieľ - udržať svet pohromade -, kniha musí nevyhnutne čerpať z mnohých disciplín: vrátane filozofie, teológie, sociálnych vied, histórie a literatúry.

Pokiaľ ide o západné filozofické a intelektuálne dedičstvo, čerpá najmä z učenia Nietzscheho, Heideggera a Derridu. Ponúka tiež úplne novú interpretáciu diela Thomasa Hobbesa, pričom v tomto diele odkrýva etickú požiadavku vyjsť zo stavu večnej vojny smerom k spoločnej pospolitosti. Text sa opiera aj o učenie kresťanskej teológie (katolíckej aj protestantskej), pričom sa v rozhodujúcich momentoch odvoláva na diela Karla Bartha, Raimona Panikkara a ďalších.

Pokiaľ ide o nezápadné intelektuálne a duchovné dedičstvo, kniha ponúka nové interpretácie popredných textov indickej a čínskej tradície. Dôraz sa tak kladie na myšlienky „udržiavania sveta“ (loka-samgraha) v hinduizme a „všetkého pod nebom“ v klasickom čínskom myslení.

Hoci ústrednou myšlienkou textu je snaha o novú celistvosť, cieľom nie je jednotná syntéza, kde by všetko bolo pohltené v nevýraznej jednote. Ide skôr o to, ako zachovať rozmanitosť sveta v jeho právoplatnej celistvosti, a to prepojením všetkých prvkov do zložitej siete vzájomných väzieb a „vzťahovosti“.