Protest: Studies of Collective Behaviour and Social Movements
Tento zväzok sa zaoberá tromi hlavnými otázkami: Aké sú okolnosti, za ktorých sa ľudia rozhodnú protestovať; aké sú formy takýchto akcií a ako sa ľudia organizujú, aby tak urobili? Inak povedané, aké sú kontexty protestu (kolektívne správanie), osobná pripravenosť na protest (konverzia) a napokon spájanie sa na protest v organizáciách a stratégiách hnutí.
Kľúčom k hodnote knihy je jej teoretická prepracovanosť. Tieto štúdie sa systematicky zaoberajú základnými alternatívami organizovania protestov a podrobne načrtávajú možnosti štruktúrovania jednotiek sociálneho hnutia. Autor sa zaoberá najmä lokálnymi organizáciami hnutia vrátane "zborov" a "buniek". Takéto jednotky skúma z hľadiska ich koexistencie a postupnej existencie v čase. Zahrnutých je niekoľko prípadových štúdií organizácie hnutia, ako napríklad Cirkev zjednotenia a Mankind United.
V diele sa kladie veľký dôraz na protestnú akciu alebo stratégiu. V záverečnej časti sa v štyroch kapitolách skúma celá škála strategických možností, od slušnej politiky až po násilné akcie. Protest je osobitá a komplexná stratégia. Práca starostlivo hodnotí odrody protestu, ktoré sa stali významnými v 80. rokoch 20. storočia. V každej časti knihy Lofland vyzdvihuje základné témy a otázky, ktoré navzájom spájajú štúdie, a zaraďuje protest do širšieho kontextu doterajších politických a spoločenských zmien a teórií.
