V "Prolegoménach", ktoré Mojžiš He v roku 1841 uznal a prevzal ako zásadný prelom do novej epochy myslenia, sa poľský kozmopolita a michelovský bádateľ Cieszkowski ešte pred Marxom pokúsil kriticky pozastaviť Heglovu filozofiu dejín na "filozofickom akte". Cieszkowského požiadavka opustiť stanovisko jednoduchej chápavej reflexie minulých dejín, ktorú Hegel doviedol k svojmu vrcholu, a prejsť k "skutočnej realizácii poznanej pravdy", t.
j. k aktívnemu a racionálnemu utváraniu "budúcnosti", sa však líši od Marxovej požiadavky revolučnej premeny sveta.
R diger Bubner tento rozdiel systematicky analyzuje vo svojom úvode. Jan Garewicz v epilógu s odkazom na celé dielo vysvetľuje, prečo Cieszkowski chápal premenu teórie na prax, ktorú požadoval, nie ako krok preč od filozofie, ale ako jej naplnenie.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)