Hodnotenie:
Kniha „Prítomnosť minulosti“ od Roya Rosenzweiga a Davida Thelena skúma, ako sa Američania zaoberajú históriou skôr prostredníctvom osobných a miestnych rozprávaní než tradičného historického vzdelávania. Autori uskutočnili prieskum, ktorý odhalil hlbší vzťah Američanov k osobnej histórii a spochybnil predstavu, že sú odtrhnutí od historického povedomia.
Výhody:⬤ Poskytuje zaujímavý pohľad na to, ako Američania pristupujú k histórii, pričom kladie dôraz skôr na osobné súvislosti než len na národné rozprávania.
⬤ Prvá polovica knihy je dobre prijatá a informatívna, ponúka cenné poznatky pre pedagógov a historikov.
⬤ Podporuje uznanie rôznych foriem historickej angažovanosti mimo formálneho vzdelávania.
⬤ Druhá polovica knihy predstavuje problémy týkajúce sa zastúpenia menšinových rozhovorov a chýba v nej rozmanitosť perspektív, najmä pri výbere respondentov.
⬤ Niektorí recenzenti kritizovali autorov za zjednodušovanie histórie tým, že osobné zážitky a záľuby stotožňujú so serióznym historickým poznaním.
⬤ Kniha čelí skepse, pokiaľ ide o jej interpretácie a adekvátnosť výskumných metód.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
The Presence of the Past: Popular Uses of History in American Life
Niektorí ľudia si vytvárajú fotoalbumy, zbierajú starožitnosti alebo navštevujú historické bojiská. Iní si vedú denníky, plánujú každoročné rodinné stretnutia alebo šijú patchworkové deky podľa tradície, ktorú sa naučili od starých rodičov. Každý z nás má svoje spôsoby, ako komunikovať s minulosťou, a naše dôvody sú rovnako rozmanité ako naše spomienky. Roy Rosenzweig a David Thelen sa v rozsiahlom prieskume pýtali 1 500 Američanov na ich vzťah k minulosti a na to, ako ovplyvňuje ich každodenný život a nádeje do budúcnosti. Výsledkom je prekvapivo úprimná séria rozhovorov a úvah o tom, ako minulosť vlieva zmysel do prítomnosti.
Rosenzweig a Thelen zistili, že ľudia si svoje skúsenosti spájajú do rozprávaní, ktoré im umožňujú pochopiť svoju osobnú históriu, stanoviť si priority, predvídať, čo sa môže stať v budúcnosti, a snažiť sa formovať budúcnosť. Pomocou týchto rozprávaní, ktoré označujú zmeny a vytvárajú kontinuitu, ľudia určujú smer svojho života. Mladá žena z Ohia hovorí o narodení svojho prvého dieťaťa, ktoré ju prinútilo zamyslieť sa nad svojimi rodičmi a nad tým, ako jej ich príklad pomôže stať sa dobrou matkou. Afroameričan z Georgie rozpráva, ako ho s manželkou k sebe priťahovali spoločné zážitky a skúsenosti z dospievania na Juhu v 50. rokoch 20. storočia. Iní prezrádzajú, ako si osobujú historické udalosti, ako je to v prípade ženy z Massachusetts, ktorá svoj ochranársky postoj k životu vysvetľuje tým, že ako dieťa bola svedkom atentátu na Johna F. Kennedyho v televízii.
Hoci je minulosť pre Američanov všadeprítomná, "história", ako je zvyčajne definovaná v učebniciach, necháva mnohých ľudí chladnými. Rosenzweig a Thelen zistili, že história, ako sa vyučuje v škole, nevzbudzuje silný vzťah k minulosti. A odhalili, ako rasa a etnická príslušnosť ovplyvňujú to, ako Američania vnímajú minulosť: zatiaľ čo väčšina bielych Američanov má tendenciu uvažovať o nej ako o niečom osobnom, Afroameričania a americkí Indiáni skôr uvažujú v zmysle široko zdieľaných skúseností - napríklad otroctva, hnutia za občianske práva a porušovania indiánskych zmlúv.".
Závery Rosenzweiga a Thelena o spôsoboch, akými ľudia využívajú svoje osobné, rodinné a národné príbehy, majú hlboký význam pre každého, kto sa zaoberá výskumom alebo prezentáciou histórie, ako aj pre všetkých, ktorí sa snažia zmysluplne zaoberať minulosťou.
