Pristátie v pekle: Pyrrhovo víťazstvo prvej divízie námornej pechoty na Peleliu, 1944

Recenzie čitateľov

V recenziách na knihu sa vyzdvihuje dobre preskúmaný a podrobný opis bitky o Peleliu, ktorý poukazuje na zložitosť vojenských rozhodnutí a vysoké náklady. Zatiaľ čo niektorí recenzenti chválili autorovu dôkladnú analýzu a pohľad na bitku, iní kritizovali vnímanie zbytočnosti invázie a jej ničivých následkov.

⬤ Dobre preskúmaná
⬤ podrobná analýza
⬤ osvetľuje menej známe aspekty bitky o Peleliu
⬤ skvelé pre nadšencov vojenskej histórie
⬤ dobre napísané a pútavé rozprávanie
⬤ poskytuje cenné poznatky o velení a rozhodovaní
⬤ komplexný a faktografický opis.

⬤ Nesúhlas so závermi autora týkajúcimi sa nevyhnutnosti invázie
⬤ niektorí recenzenti považovali knihu za príliš dlhú alebo zle štruktúrovanú
⬤ sklamanie z niektorých historických nepresností alebo nesprávnych výpočtov
⬤ zobrazenie zlého velenia, ktoré viedlo k zbytočným stratám
⬤ zmiešané pocity z celkovej argumentácie knihy.

(na základe 31 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Landing in Hell: The Pyrrhic Victory of the First Marine Division on Peleliu, 1944

Obsah knihy:

15. septembra 1944 Spojené štáty v snahe poraziť Japonské cisárstvo obsadili malý ostrov Peleliu, ktorý sa nachádza na južnom konci Palauských ostrovov. Táto ostrovná reťaz ležala na hlavnej línii amerického postupu na východ. Tichomorské vrchné velenie považovalo dobytie tejto reťaze za nevyhnutnú predohru k dlho očakávanému oslobodeniu Filipín generálom Douglasom MacArthurom.

Zo všetkých Palausov bol Peleliu, druhý najjužnejší, strategicky najcennejší. Mohol sa pochváliť veľkým rovinatým letiskom, ktoré sa nachádzalo na relatívne nízkej rovine na jeho južnom konci. V prípade jeho obsadenia by sa dalo využiť ako hlavná letecká základňa, z ktorej by Američania mohli v prípade potreby uskutočniť masívnu bombardovaciu kampaň proti Filipínam a prípadne aj proti japonským domácim ostrovom. Okrem letiska bol Peleliu typickým vlhkým tropickým ostrovom, pokrytým hustou džungľou a močiarom s množstvom kokosových, mangových a palmových hájov.

Hlavný obojživelný útok mala uskutočniť slávna Prvá divízia námornej pechoty pod velením generálmajora Williama Rupertusa. Tichomorské vrchné velenie bolo presvedčené, že víťazstvo dosiahne už o niekoľko dní, pretože bolo presvedčené, že Japonci brániaci ostrov sú relatívne slabí a nedostatočne pripravení.

Zásadne sa mýlili. Kampaň na Peleliu trvala dva a pol mesiaca tvrdých a urputných bojov a už týždeň po vylodení, keď Chesty Puller utrpel v krutých bojoch obrovské straty, bol 1. pluk námornej pechoty stiahnutý. Celá divízia mala byť mimo hry šesť mesiacov, pričom tri strelecké pluky mali v priemere viac ako 50 % strát - najvyššie straty jednotiek v histórii námornej pechoty.

Táto kniha podrobne analyzuje mnohé veci, ktoré sa pokazili, aby boli tieto straty také vysoké, a tým opravuje niekoľko predchádzajúcich opisov kampane. Obsahuje komplexný opis prezidentského summitu, ktorý rozhodol o operácii, podrobnosti o nasadení nových zbraní, novej stratégii nepriateľa a zlyhaní velenia v operácii, ktorá sa stala najkontroverznejšou obojživelnou operáciou v Tichomorí počas druhej svetovej vojny.