Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 5 hlasoch.
Henry Jenner's Handbook of the Cornish Language
Toto nové vydanie Jennerovej klasickej "Príručky cornwallského jazyka" vychádza viac ako sto rokov po jej prvom vydaní. Teraz, keď kornišské obrodenie prekonalo mnohé búrky, stojí za to znovu sprístupniť Jennerovo prelomové dielo, keďže výtlačky vydania z roku 1904 sa stali vzácnymi a drahými.
Kniha nie je len faksimile. Obsahuje fonetické transkripcie v medzinárodnej fonetickej abecede (IPA), ktoré modernému čitateľovi pomôžu presne pochopiť, ktoré zvuky Jenner odporúčal. Obsahuje aj tri články, ktoré uverejnil v rokoch 1873 až 1877, teda na začiatku svojho výskumu korniščiny, a ktoré sú reprodukované na porovnanie s hlavným textom z roku 1904.
Ortografický systém, ktorý Jenner použil v roku 1904, bol vyvrcholením dlhoročnej práce, ale je dôležité si všimnúť, že Jenner už tri desaťročia predtým poznal Bellovu "Viditeľnú reč" a Ellisov "Pal otype" a "Glossic".
Jennerova znalosť týchto predchodcov IPA je významná. Dokazuje to, že mal skutočné fonetické vzdelanie.
Jeho práca sa tak dostáva do kontextu modernej lingvistiky. Jennerov úspech ako lingvistu bol pozoruhodný. Syntézou textov, opisu v Lhuydovej "Archaeologia Britannica" (1707), Norrisovej "Sketch of Cornish Grammar" (1859), Williamsovho "Lexicon Cornu-Britannicum" (1865) a Jagovho "English-Cornish Dictionary" (1882) Jenner všetko vyriešil: navrhol systém, ktorý bol dostatočne praktický na to, aby sa začal používať na oživenie jazyka.
Používa ortografiu, ktorá podporuje neskorú kornčinu a zároveň zachováva spojenie s ortografickými formami stredokornskej pisárskej tradície. Jennerova kornčina vyzerá ako kornčina. Jeho ortografia poskytuje dobrý, jasný vzťah medzi zvukom a pravopisom bez toho, aby sa drasticky odchyľovala od ortografie tradičných textov.
V prípade potreby používal diakritické znamienka na spresnenie. Jeho časť o gramatike je rozsiahla a do značnej miery spoľahlivá.
Zdá sa, že Jenner považuje rozdiely medzi strednou a neskorou korništinou skôr za zdanlivé ako skutočné; jeho práca je vo všeobecnosti bez neopodstatneného purizmu niektorých neskorších obrodencov. Zaujímavé je najmä jeho presvedčenie, že nie je žiaduce pokúšať sa rekonštruovať "cudzí" prízvuk na základe "vedeckého afektu". Uznával, že kontakt medzi cornwallčinou a angličtinou musel viesť k podobnostiam vo fonológii, a zastával názor, že zvuk a intonácia angličtiny, ktorou sa hovorilo v Cornwalle, by mali mať náležitý a pozitívny vplyv na výslovnosť obrodeneckej cornwallčiny.
