Hodnotenie:
Kniha Dr. Jean Porterovej skúma význam teórie prirodzeného zákona svätého Tomáša Akvinského pre súčasné morálne otázky a ponúka jasný a premyslený výklad, ktorý presahuje rámec tradičnej apologetiky. Je to náročné čítanie, ale odmení úsilie prenikavými argumentmi a otvoreným prístupom k etike a teológii.
Výhody:⬤ Dôkladne preskúmané a podrobné skúmanie teórie prirodzeného zákona svätého Tomáša.
⬤ Vyhýba sa apologetickému tónu a predstavuje osviežujúcu reinterpretáciu tomistického myslenia.
⬤ Účinne sa vyrovnáva s kritikmi prirodzeného zákona a poskytuje protiargumenty.
⬤ Znovu spája teológiu a etiku, čím ju robí relevantnou pre moderné morálne otázky.
⬤ Ponúka prenikavý pohľad na povahu cnosti a morálky.
⬤ Kniha môže byť výzvou pre tých, ktorí nepoznajú dielo Dr. Portera alebo tomistickú filozofiu.
⬤ Teleologický pohľad na prírodu, ktorý zastáva svätý Tomáš, nemusí byť v súlade so súčasným vedeckým chápaním.
⬤ Niektoré názory vyjadrené svätým Tomášom, napríklad jeho myšlienky o úlohách žien a otroctve, sa môžu považovať za kuriózne alebo zastarané.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
Nature as Reason: A Thomistic Theory of the Natural Law
Táto pozoruhodná kniha rozvíja novú teóriu prirodzeného práva, ktorá vychádza z výkladu prirodzeného práva Tomáša Akvinského, ako ho interpretoval a doplnil v kontexte scholastickej teológie v dvanástom a trinástom storočí.
Hoci sa môže zdať, že táto história je pre život v dvadsiatom prvom storočí irelevantná, Jean Porter ukazuje, že scholastický prístup k prirodzenému zákonu má stále čím prispieť k súčasnej diskusii o kresťanskej etike. Akvinský a jeho partneri poskytujú spôsob uvažovania o prirodzenom zákone, ktorý je výrazne teologický a zároveň zostáva otvorený iným intelektuálnym perspektívam vrátane vedeckých.
V priebehu svojej práce Porterová skúma predpoklady a presvedčenia scholastikov o prírode, Akvinského opis šťastia a zastrešujúce tvrdenie, že rozum môže vytvárať morálne normy. Porterová napokon tvrdí, že tomistická teória prirodzeného zákona je vhodná na to, aby poskytla východisko pre vypracovanie diferencovanejšieho opisu vzťahu medzi konkrétnymi presvedčeniami a praxou. Akvinského prístup k prirodzenému zákonu síce neposkytuje systém etických noriem, ktorý by bol univerzálne presvedčivý a zároveň dostatočne podrobný na to, aby bol praktický, ale ponúka niečo, čo je pravdepodobne cennejšie - totiž spôsob teologickej reflexie fenoménu ľudskej morálky.
