Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 10 hlasoch.
Astrofyzici si všimli rôzne problémy so vznikom planét z okolitých hviezdnych diskov, ale vedci hlavného prúdu naďalej propagujú takéto výtvory, akoby tieto problémy neexistovali.
Vznik pozemského života si vyžaduje oveľa väčšie množstvo ultrafialového žiarenia, než aké v súčasnosti poskytuje Slnko. A predsa sa tvrdí, že Slnko bolo oveľa slabšie práve v čase, keď na Zemi vznikol život.
Vznik života si vyžadoval aj obrovské elektrické výboje, ale elektrická energia, ktorú dokáže Zem produkovať prostredníctvom atmosférických bleskov, nemá potrebnú silu na to, aby sa dosiahlo to, čo je potrebné.
Život sa vyvíjal do stále väčších foriem, až kým evolúcia v dobe dinosaurov neprekonala samu seba. Súčasná gravitačná sila je však príliš silná na to, aby umožnila existenciu takýchto kolosálnych živočíchov.
Okrem toho, hoci sa vyhynutie týchto obrov vo všeobecnosti pripisuje nejakému kozmickému dopadu, dôkazy z geológie sa s touto schémou nezhodujú.
Spôsob, akým sa počas minulých ľadových dôb na Zemi nahromadili kilometre hlboké ľadovce, nebol nikdy vyriešený. Nikdy sa nenašlo ani primerané vysvetlenie rozdielov v topení ľadovcov v arktických a antarktických oblastiach.
V snahe prísť na koreň vyššie uvedeným záhadám boli navrhnuté rôzne teórie, ale už ich samotný počet, nehovoriac o protirečeniach, ktoré sa na seba navzájom nabaľujú, ich všetky vrhá do skutočnej gladiátorskej arény, z ktorej zatiaľ žiadna z nich nevyviazla bez ujmy.
V nadväznosti na svoje dva predošlé diely a v súlade s Occamovou britvou táto práca navrhuje zjednocujúcu tému, ktorá rieši nielen každú z uvedených záhad, ale aj niekoľko súvisiacich.
V pozadí všetkého je rastúce poznanie astronómov, že naša slnečná sústava nemohla vzniknúť ako samostatná rodina planét, ktorou v súčasnosti je, ale že niektoré z detí Slnka boli v skutočnosti adoptované. A hoci nikdy nebolo v žiadnom prípade osirelým svetom, jedným z týchto adoptovaných detí bola naša matka Zem.