Receiving Back One's Deeds: A Protestant Reading of Justification and Final Judgment According to Works in 2 Corinthians
Táto kniha skúma vzťah medzi ospravedlnením z viery a konečným súdom podľa skutkov, ako sa nachádza v Pavlovom druhom liste Korinťanom, v protestantskom teologickom rámci. Benjamin M.
Dally najprv ukazuje rozmanitosť a šírku hlavného prúdu protestantskej soteriológie a eschatológie počnúc obdobím reformácie skúmaním konfesionálnych noriem jej štyroch základných cirkevno-teologických prúdov: Luteránsky, reformovaný, anabaptistický a anglikánsky. Posudzuje sa soteriologická štruktúra každého z nich (t. j.
ako každý z nich chápe vzťah medzi ospravedlnením a posledným súdom), pričom osobitná pozornosť sa venuje tomu, ako každý z nich hovorí o mieste dobrých skutkov pri poslednom súde. Toto úvodné skúmanie načrtáva teologické hranice, v rámci ktorých môže exegéza Druhého listu Korinťanom legitímne pokračovať, a osvetľuje jazykové a pojmové matrice, z ktorých sa bude čerpať vo zvyšku knihy.
Potom Dally, vychádzajúc z naratívnej logiky Pavlovho ranožidovského myšlienkového sveta, skúma text Druhého listu Korinťanom, aby rozoznal jeho vlastný soteriologický rámec, pričom venuje osobitnú pozornosť významu a rétorickej funkcii motívu "súdu podľa skutkov", ako sa používa v celom liste. V závere knihy sa ponúka protestantská syntéza vzťahu medzi ospravedlnením a posledným súdom podľa skutkov v Druhom liste Korinťanom, pričom sa podáva vysvetlenie úlohy skutkov pri poslednom súde, ktoré pravdepodobne zmierňuje viaceré napätia často vnímané v iných čítaniach venovaných tomuto kľúčovému aspektu Pavlovej exegézy a teológie. Dally nakoniec argumentuje trojakou tézou: (1) Pre veriaceho človeka sa o jeho pozemskom správaní, branom ako celok, najlepšie hovorí jazykom podradnej/sekundárnej "príčiny" a/alebo "základu", pokiaľ ide o jeho význam na poslednom súde.
(2) Pozemské správanie človeka, opäť brané ako celok, je soteriologicky nevyhnutné (nie výlučne, ale predsa len druhotne) a nemá len význam pre udelenie nesoteriologických, eschatologických odmien. (3) Z vnútra hlavného prúdu protestantizmu existujú rozhodujúce zdroje na autorizáciu takéhoto spôsobu vyjadrovania a na súčasné potvrdenie týchto tvrdení v spojení s pevným, prísne forenzným/imputatívnym, "tradičným" protestantským chápaním učenia o ospravedlnení len z viery.