Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.
Story of the 29th Division. a Record of Gallant Deeds
29. divízia bola poslednou z pravidelných divízií, ktoré boli po vypuknutí vojny vytvorené z práporov slúžiacich v zámorí.
Pochádzali z Indie, Barmy, Číny a Maurícia, ale k dispozícii bolo len jedenásť regulárnych práporov, takže do dvanástich bol vybraný 5. R Scots, teritoriálny prápor. Jednu z delostreleckých brigád a divízne jednotky poskytli aj teritoriálni vojaci, takže hoci sa počítalo s pravidelnou divíziou, v skutočnosti to bola akási zmes.
Pôvodne bola divízia určená na západný front, ale jej miesto určenia sa zmenilo na Gallipoli, kde slúžila ako jediná pravidelná divízia.
Stala sa známou ako „neporovnateľná 29.“ a získala viac VC ako ktorákoľvek iná divízia, celkovo dvadsaťsedem. 29.
divízia bojovala počas celej gallipolskej kampane od úvodného vylodenia 25. apríla 1915, keď bolo 1. lancashirským fusilierom udelených šesť VC (takzvaných „šesť VC pred raňajkami“), až do konečného vyradenia v januári 1916.
Po krátkej zastávke v Egypte divízia v marci 1916 vyplávala do Francúzska a prevzala sektor Beaumont Hamel na fronte na Somme. Práve tu divízia 1. júla zaútočila, pričom v ten deň utrpela straty 5 240 osôb, a jej pamätník sa teraz nachádza pri vstupe do pamätného parku Newfoundland.
Divízia sa zúčastnila na ofenzíve pri Arrase v apríli 1917 a neskôr v tom istom roku na tretej ofenzíve pri Ypres. V novembri 1917 sa zúčastnil prvého masového tankového útoku pri Cambrai a následného nemeckého protiútoku.
Boje pri Cambrai si vyžiadali 4 400 obetí.“ Hlavnými prispievateľmi do tejto knihy sú traja divízni velitelia a prvý GSO1, vyšší štábny dôstojník, ale dopĺňajú ich výpovede očitých svedkov a oficiálne správy z iných zdrojov. Hoci hlavným cieľom knihy bolo podať presný a zrozumiteľný opis bojov, v ktorých 29. divízia bojovala (a v tom bola mimoriadne úspešná), neboli opomenuté ani chrabré činy a iné udalosti v línii i mimo nej.
Prílohy poskytujú úplné citácie všetkých VC a najužitočnejšiu chronológiu presunov divízie vrátane období strávených v zákopoch.
Mapy sú prehľadné, hoci v niektorých prípadoch im chýbajú taktické detaily. Ide o dobrú históriu, záznam chrabrých činov divízie považovanej za jednu z elitných. Bola súčasťou Rýnskej armády a v marci 1919 bola premenovaná na Južnú divíziu.