Hodnotenie:
Kniha predstavuje dôkladnú a originálnu štúdiu štátnych prevratov, pričom kladie dôraz na dynamiku koordinácie pred bojovými aspektmi. Využíva spoľahlivú metodológiu vrátane doteraz najväčšieho súboru údajov a ponúka jasný a podnetný štýl písania. Zameranie na skúšobné prípady Ghany však obmedzuje jej univerzálnu použiteľnosť a existujú obavy z možného prílišného zjednodušenia a nedostatočného zohľadnenia vonkajších faktorov ovplyvňujúcich prevraty.
Výhody:⬤ Dôkladná a dobre napísaná teoretická práca
⬤ presvedčivý model, ktorý podnecuje k zamysleniu
⬤ doteraz najväčší použitý súbor údajov
⬤ jedinečné zameranie na dynamiku koordinácie
⬤ jasný a zaujímavý štýl písania.
⬤ Prílišný dôraz na prevraty v Ghane obmedzuje univerzálnu hodnotu štúdie
⬤ potenciálne prílišné zjednodušenie prostredníctvom kvantitatívnej analýzy
⬤ nedostatočné zohľadnenie vonkajších faktorov
⬤ náhla zmena tónu v poslednej kapitole podkopáva vedecké zdôvodnenie.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Seizing Power: The Strategic Logic of Military Coups
Hoci prevraty sú príčinou väčšiny zmien režimov a sú zodpovedné za zvrhnutie mnohých demokratických vlád, empirických prác na túto tému je veľmi málo. V publikácii Uchopenie moci sa rozvíja nová teória dynamiky a výsledkov prevratov, ktorá vychádza z 300 hodín rozhovorov s účastníkmi prevratov a z pôvodného súboru údajov o 471 pokusoch o prevrat na celom svete v rokoch 1950 až 2000. Naunihal Singh prináša stručné a empirické hodnotenie a tvrdí, že pochopenie dynamiky vojenských frakcií je nevyhnutné na predpovedanie úspechu alebo neúspechu prevratov.
Singh sa pri vysvetľovaní dynamiky prevratov opiera o aspekt teórie hier známy ako koordinačná hra. Zisťuje silnú koreláciu medzi úspešnými prevratmi a schopnosťou vojenských aktérov projektovať kontrolu a nevyhnutnosť úspechu. Na základe skúmania viacerých prevratov v Ghane a pokusu o prevrat v ZSSR v roku 1991 Singh ukazuje, ako vojenskí aktéri vytvárajú obraz blížiaceho sa víťazstva, ktorý je často silnejší ako realita na mieste.
Okrem toho Singh identifikuje aj tri odlišné typy dynamiky prevratov, z ktorých každý má inú pravdepodobnosť úspechu, a to na základe toho, kde v rámci organizácie jednotlivé prevraty vznikli: prevraty najvyšších vojenských dôstojníkov, prevraty stredných hodností a vzbúrené prevraty vojakov nižších hodností.