Fajčenie sa stáva návykom, ktorý sa začína v období dospievania, teda vo veku, keď doň zasahujú biologické, psychologické a sociálne faktory. Konzumácia v tomto veku sa považuje za odrazový mostík ku konzumácii tvrdých a nelegálnych látok (Becona, 1999, citované v Martinez & Robles, 2001), a práve tie nakoniec dospievajúceho vystavujú podmienkam závislosti.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Panamerická zdravotnícka organizácia (PAHO) tak sústreďujú svoj záujem na čo najväčšie zníženie spotreby tabaku v tejto populácii, pričom toto úsilie je motivované mnohými dôsledkami, ktoré táto spotreba spôsobuje fyzickému a duševnému zdraviu samotného konzumenta (Betancourt & Navarro, 2001. Roales, 2004).
Podľa WHO je polovica z 57 miliónov úmrtí, ku ktorým každoročne dochádza, a rizík chronických ochorení spôsobená faktormi súvisiacimi s tabakom (WHO, 2005). Okrem týchto alarmujúcich stavov sa zistilo, že 95 % dospievajúcich, ktorí pokračujú vo fajčení vo veku 20 rokov, sa stanú pravidelnými fajčiarmi a približne 64 % študentov navštevujúcich školu už má skúsenosti s fajčením.