Presadzovanie mieru: Skúsenosti OSN v Kongu, Somálsku a Bosne

Pôvodný názov:

Peace Enforcement: The United Nations Experience in Congo, Somalia, and Bosnia

Obsah knihy:

Organizácia Spojených národov je čoraz častejšie vyzývaná, aby sa zúčastňovala na situáciách, ktoré sa nachádzajú niekde na pomedzí udržiavania mieru a plnohodnotných donucovacích operácií, ako napríklad v Kórei v 50. rokoch a v Perzskom zálive v roku 1991. Takéto snahy sa začali označovať ako operácie na presadzovanie mieru. Skúmajú sa tri prípadové štúdie, v ktorých OSN použila tento typ síl: operácia OSN v Kongu (ONUC) na začiatku 60. rokov 20. storočia

operácie OSN v Somálsku (UNITAF a UNOSOM)

a misia v Bosne (UNPROFOR). Doteraz sa žiadna jednotná štúdia nezaoberala týmito tromi prípadovými štúdiami z hľadiska určenia výhod a nevýhod spojených s využívaním presadzovania mieru ako spôsobu riešenia otázok medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Po dôkladnom preskúmaní Boulden tvrdí, že presadzovanie mieru je síce problematické, ale pre OSN je to potenciálne životaschopný nástroj. Realizácia operácií na presadzovanie mieru však predstavuje pre OSN niekoľko komplikovaných výziev. Výsledok takýchto operácií môžu ovplyvniť tri faktory. Bez primeraného mandátu a - čo je najdôležitejšie - bez dostatočných zdrojov je pravdepodobnosť úspechu nízka. Okrem toho je pre šance na pozitívny výsledok rozhodujúce zachovanie nestrannosti pri vykonávaní operácie (na rozdiel od toho, či je samotný mandát nestranný alebo nie). Bezpečnostná rada si musí celkovo lepšie uvedomiť potenciálne ťažkosti spojené s mandátmi na presadzovanie mieru a v súlade s tým venovať väčšiu pozornosť navrhovaniu a monitorovaniu týchto operácií.