Prepáčte, nehovorím po francúzsky: Francúzsky jazyk: Nehovorím po francúzsky - konfrontácia s kanadskou krízou, ktorá nezmizne

Recenzie čitateľov

Kniha sa zaoberá jazykovou situáciou v Kanade, najmä dynamikou medzi angličtinou a francúzštinou. Je chválená za vyvážený pohľad a informatívny obsah a zároveň kritizovaná za zanedbávanie jazykových práv pôvodných obyvateľov a spoliehanie sa na anekdotické dôkazy namiesto dôsledného akademického výskumu.

Dobre napísané, informatívne, vyvážené spracovanie situácie angličtina verzus francúzština, obsahuje nedávnu históriu, pútavé anekdoty a rozhovory, vhodné pre Kanaďanov aj cudzincov.

Zanedbáva práva domorodých jazykov, chýba mu dôsledná akademická vedecká práca, predkladá zavádzajúce závery založené na vedeckých dôkazoch, opiera sa viac o osobný názor ako o rozsiahly výskum.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Sorry, I Don't Speak French: Confronting the Canadian Crisis That Won't Go Away

Obsah knihy:

V čase, keď hrozí ďalšie referendum o nezávislosti Quebecu, je táto kniha dôležitá pre každého Kanaďana - najmä preto, že jazyk je v našej rozdelenej krajine bariérou aj mostom.

Kanadská jazyková politika je jediným spojivom medzi dvoma prevažne jednojazyčnými spoločnosťami - anglicky hovoriacou Kanadou a francúzsky hovoriacim Quebecom. Úspech krajiny pri udržiavaní jednoty závisí od toho, či bude fungovať.

Ako dobre funguje? Graham Fraser, anglicky hovoriaci Kanaďan, ktorý sa stal bilingválnym, sa rozhodol pozrieť sa na situáciu s nadhľadom. Výsledky sú prekvapujúce - zmes dobrých a zlých správ. Zákon o úradných jazykoch bol prijatý s podporou všetkých strán v snemovni už v roku 1969 - napriek tomu je jazyková politika Kanady stále kontroverznou a horúcou témou; v hre sú pracovné miesta, ideály a nakoniec aj celá krajina. A mýtus, že celá vec bola vždy sprisahaním, aby frankofóni získali najvyššie pracovné miesta, stále žije.

Graham Fraser sa venuje zámerom, nádejam, obavám, záznamom, mýtom a nečakanej realite krajiny, ktorá stále zápasí s jazykovou výzvou, ktorá formovala jej históriu. Zisťuje paradox: po tom, čo nechal quebeckých právnikov tri desaťročia riadiť krajinu, Kanaďania stále dúfajú, že ďalšia generácia bude dvojjazyčná - ale štyridsať rokov po tom, čo sa dozvedeli, že krajina čelí jazykovej kríze, kanadské univerzity stále považujú francúzštinu za cudzí jazyk. Vplyv jazyka na politiku a vládu (nehovoriac o spoločenskom živote v Montreale a Ottawe) opisuje v údernej knihe, o ktorej sa bude diskutovať všade, vrátane titulkov v oboch jazykoch.

Z vydania v tvrdej väzbe.