Premosťovanie testamentov: Dejiny a teológia Božieho ľudu v období druhého chrámu

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje komplexný výskum medzizákonného obdobia a prostredníctvom podrobnej historickej a teologickej analýzy zlepšuje pochopenie prepojenia medzi Starým a Novým zákonom. Je dobre prijímaná pre svoju kvalitu výskumu a čitateľnosť, hoci niektorí čitatelia vyjadrujú obavy z kritického postoja autora k niektorým teologickým názorom.

⬤ Dobre preskúmaná a ľahko čitateľná
⬤ ponúka hlboký pohľad na medzizákonné obdobie
⬤ poskytuje cenný historický kontext pre pochopenie Nového zákona
⬤ obsahuje užitočné tabuľky a prepojenia s konkrétnymi textami Písma
⬤ viacerí čitatelia vrelo odporúčajú pre vedcov aj laikov.

⬤ Niektorí čitatelia považujú autorov teologický komentár za neprajný, najmä voči cessationistom
⬤ frustrácia z vnímanej zaujatosti v autorových porovnaniach
⬤ prípady kritických úderov môžu narušiť celkovú objektívnosť podania materiálu.

(na základe 9 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Bridging the Testaments: The History and Theology of God's People in the Second Temple Period

Obsah knihy:

Prístupný úvod do historického a teologického vývoja medzi Starým a Novým zákonom.

Táto kniha preklenuje koniec starozákonného obdobia a začiatok novozákonného obdobia a skúma dejiny a teologický vývoj štyroch významných období v poexilových dejinách Izraela: neskorú perzskú éru (465-331 pred n. l.), helenistickú éru (332-167 pred n. l.), hasmoneovskú éru (167-63 pred n. l.) a rímsku éru (63-4 pred n. l.). Tým sa zbavuje predstavy, že pred Ježišom bolo štyristo rokov prorockého mlčania.

Bridging the Testaments približuje politický a spoločenský vývoj v týchto štyroch obdobiach s osobitným dôrazom na ich vplyv na Judejcov a Samaritánov. S využitím širokého spektra biblických a mimobiblických prameňov George Athas rekonštruuje to, čo možno vedieť o dejinách Judska a Samárie v týchto obdobiach, a poskytuje tak rámec pre pochopenie dejín Božieho zmluvného ľudu a teologického vývoja, ktorý nastal na konci starozákonného obdobia a viedol k Novému zákonu. Athas pritom ukazuje, že predstava údajného obdobia štyristo rokov prorockého mlčania nie je podložená biblickými ani historickými dôkazmi. Napokon v epilógu načrtáva historickú a teologickú situáciu, ktorá prevládala v čase Herodesovej smrti v roku 4 pred n. l., čím poskytuje dôležitý kontext pre novozákonné spisy.

Kniha tak prepája Starý a Nový zákon tým, že poskytuje historické a teologické chápanie piatich storočí, ktoré viedli k Ježišovmu narodeniu, sleduje biblickú teológiu v ich priebehu a ruší predstavu o štvorstoročnom prorockom mlčaní.