Media Bias in Presidential Election Coverage 1948-2008: Evaluation via Formal Measurement
Obvinenia zo straníckej zaujatosti v spravodajstve o prezidentských voľbách sú prinajlepšom podozrivé a prinajhoršom samoúčelné. Vo všeobecnosti sa opierajú o metodológiu inštančného potvrdzovania, sú poznačené nepriateľským mediálnym efektom a vychádzajú zo zjednodušených predstáv o organizácii spravodajských médií.
Predpojatosť médií v spravodajstve o prezidentských voľbách v rokoch 1948 - 2008 od Davea D'Alessia je objavnou analýzou, ktorá ukazuje, že spravodajské médiá majú štyri základné povahy: ako novinárske subjekty, podniky, politickí aktéri a vlastníctvo, pričom všetky tieto povahy môžu pôsobiť na vytváranie predpojatosti v spravodajstve, v niektorých prípadoch v opačných smeroch. Na základe metaanalýzy výsledkov 99 predchádzajúcich skúmaní mediálneho pokrytia prezidentských volieb v rokoch 1948 až 2008 D'Alessio odhaľuje, že pokrytie nemá súhrnnú stranícku zaujatosť ani jedným smerom, aj keď v špecifických oblastiach existujú malé zaujatosti, ktoré sú vo všeobecnosti nepodstatné. Okrem toho, hoci vydavatelia kedysi kontrolovali preferencie spravodajstva, v posledných rokoch sa táto prax stala zanedbateľnou.
Media Bias dokazuje, že aspoň pokiaľ ide o spravodajstvo o prezidentských voľbách, The New York Times nie je najliberálnejším denníkom v Amerike a kanál Fox News je v spravodajstve podstatne konzervatívnejší ako vysielacie siete. A napokon, kniha Media Bias in Presidential Election Coverage 1948-2008 predpovedá, že žiadne dôkazy neprinútia politických kandidátov, aby sa prestali sťažovať na zaujatosť, pretože takéto obvinenia majú strategický potenciál v kampaniach a nepopierateľnú užitočnosť pri obrane ega.