Predstavujeme si našich susedov ako seba samých: Ako umenie formuje empatiu

Recenzie čitateľov

Mary McCampbellová v knihe Imagining Our Neighbors as Ourselves (Predstavujeme si svojich susedov ako seba samých) skúma úlohu umenia a rozprávania príbehov pri podpore empatie, najmä v dnešnej polarizovanej kultúre. Prostredníctvom rôznych literárnych a umeleckých príkladov McCampbellová povzbudzuje čitateľov, aby sa pozerali za hranice stereotypov a zapájali sa do skúseností druhých, pričom tieto myšlienky napokon spája s kresťanským učením a praxou lásky.

Kniha je vysoko cenená pre svoje hlboké postrehy, prístupnosť a krásne písanie. Recenzenti oceňujú McCampbellovu schopnosť prepojiť silné príbehy s témou empatie, vďaka čomu je kniha relevantná pre literárnych nadšencov aj pre tých, ktorí sa snažia praktizovať súcit v rozdelenej spoločnosti. Považuje sa za nevyhnutné čítanie pre osobný rast a duchovný rozvoj, pričom obzvlášť dobre rezonuje u kresťanského publika.

Niektorí čitatelia môžu považovať rozsah kultúrnych odkazov za ohromujúci alebo môžu mať pocit, že nie všetky rozoberané diela sú priamo aplikovateľné na kresťanské učenie. Niektorí môžu mať pocit, že argumenty v knihe sa môžu opakovať alebo byť príliš idealistické, najmä vo vysoko polarizovanej kultúrnej atmosfére.

(na základe 11 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Imagining Our Neighbors as Ourselves: How Art Shapes Empathy

Obsah knihy:

Každý, kto číta komentáre v online priestore, je často konfrontovaný s kolektívnou kultúrnou stratou empatie. Táto hlboká strata priamo súvisí s neschopnosťou predstaviť si život a okolnosti druhého. Naša podvyživená schopnosť empatie súvisí s rovnako podvyživenou predstavivosťou. Aby sme mohli skutočne milovať a prijímať druhých, musíme si uplatniť svoju predstavivosť, aby sme videli svojich blížnych viac tak, ako ich vidí Boh, než ako ich obmedzujú naše vlastné neadekvátne a neláskavé nálepky. Potrebujeme príbehy, ktoré nás dokážu usvedčiť z našich vlastných hriechov z opomenutia alebo spáchania a umožnia nám vidieť krásny, zložitý svet našich blížnych, keď sa pozrieme za seba.

Mary McCampbellová sa v tejto knihe zaoberá tým, ako naratívne umenie - či už ide o literatúru, film, televíziu alebo populárnu hudbu - rozširuje našu predstavivosť, a tým posilňuje našu schopnosť milovať blížneho ako seba samého. Prorockí umelci na týchto stránkach - medzi nimi napríklad Graham Greene, Toni Morrisonová a Flannery O'Connorová - prostredníctvom formy a obsahu svojho rozprávačského umenia ukazujú, že ak chceme milovať, musíme si vedieť účinne predstaviť životy iných. Ale aj keď máme tieto bohaté príležitosti na emocionálny a duchovný rast, ako konzumenti sme boli kultúrne vyškolení, aby sme naše čítanie, sledovanie a počúvanie považovali len za konzumný akt.

McCampbell namiesto toho trvá na tom, že skutočná spolupráca s umelcami, ktorí majú prorockú schopnosť vytvárať umenie, ktoré nás prebudí, nás môže vytrhnúť z našej typicky sebaistej duchovnej otupenosti. Zameriava sa na naratívne umenie ako prostriedok stelesnenia a pozvania k účasti, pohostinnosti a empatii. Čítanie, videnie alebo počúvanie príbehu niekoho, kto sa od nás zdanlivo líši, nás môže prebudiť k veľmi skutočným duchovným podobnostiam medzi ľudskými bytosťami. Zámernosť, ktorú si vyžaduje vzdanie sa kúska našej vlastnej štandardnej egocentrickosti, je aktom duchovnej formácie. Kniha Imagining Our Neighbors as Ourselves predstavuje cestu cez počiatočnú sebareflexiu k bohatšiemu, súcitnejšiemu pohľadu navonok, pretože rozprávanie nám dáva možnosť uplatniť svoju predstavivosť v záujme rozšírenia našej schopnosti empatie.