Imagine the Glacier
Údržba je výdavok, ktorý nikto nikdy správne neodhadne, a táto chybovosť, neistota je skutočnou cenou, ktorú Matthew Burns s takou presnosťou odhaduje v knihe Predstavte si ľadovec. Žiadna zo strát (kura menom Ginger odišlo na večeru jastrabovi, absencia v srdci piesne Johna Prinea) nie je príliš malá na to, aby sa zaznamenala.
Žiadny zo ziskov (manželkine nové šaty zvažované vo svetle toho, čo na svete nedokážu vyriešiť, úľava z neskorého matiné s filmom The Royal Tenenbaums, ktoré sa zmenšuje do súmraku) nestačí na to, aby vyvážil atrofiu starých miest, pohromu lesného požiaru, tmu obklopujúcu svetlo vlaku v zákrute. Ale vidieť to všetko jasne (večne nepredané dodávky na parkovisku ojazdených áut, jasné úlomky kovu, ktoré zostali v ruke po ostrení lopaty) znamená zažiť to, čo tieto básne ponúkajú tak veľkoryso a svedomito, svet rovnako bezprostredne prítomný ako ohrozený.
-Jordan Smith, autor knihy Malý čierny vlak.
Kniha Predstavte si ľadovec, ktorá je nasiaknutá každodenným násilím divočiny, ktorá je aj nie je ľudská, tvrdí, že aj devastácia nášho veku môže viesť k dôvernému vzťahu s milencom a inými, vrátane neľudských bytostí, ako sú zvieratá a prírodné živly, počasie a ročné obdobia. V dobe rýchlej urbanizácie, keď sa jedno miesto zdá byť zameniteľné s iným, Burns vrhá súcitný, zrnitý pohľad na človekom vybudované a prírodné prostredie, zachytávajúc ich vzájomné prepojenia a textúry v nádherných, živo vykreslených básňach. V knihe Imagine the Glacier, ktorá zahŕňa osnovu a tkanivo hlbokého času a osobnej pamäti, sa dozvedáme, ako žiť - "ako ísť domov" - v antropocéne: "Pozrite sa/ na rieky v ich vlnobití.
Nemajú nič/ proti tebe.
Je im to jedno.
Nie na ten čas/ v 89., v januári, keď si sa takmer utopil, / podpaľoval staré pneumatiky a posúval ich/ po ľade ako lacné kométy...".
-Sarah Giragosianová, autorka knihy Špirála smrti.
Odborne spracovaná prvá zbierka Imagine the Glacier putuje po domácich a prírodných krajinách, aby obnovila presne to, čo sa v nich nachádza: "vysoké borovice a kvety, / noha losa / nejaký sup zostal / visieť na strome" alebo "kojot beží / od jedného priepustu k druhému / v čiernej púšti neosvetlenej / pouličným svetlom ani mesiacom". V Burnsovom náročnom jazyku sú obsiahnuté prejavy hlbokej veľkorysosti a chvály, ale aj vážneho a miestami desivého ticha. Výsledkom je akási gotická pastorála. Ako básne dýchajú a razia si cestu, ich relikvie sa začínajú chvieť a klopať na skrinky.
-James Capozzi, autor kníh Country Album a Devious Sentiments.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)