Predsedníctvo Williama Howarda Tafta

Recenzie čitateľov

Kniha je životopisom prezidentského obdobia Williama Howarda Tafta, ktorý podrobne opisuje jeho pôsobenie v úrade. Skúma jeho vzťah s Theodorom Rooseveltom a politickú dynamiku Ameriky na začiatku 20. storočia. Kritici tvrdia, že Taftov život nie je dostatočne pokrytý, čím sa kniha stáva úzkym obrazom zameraným predovšetkým na jeho prezidentstvo, čo niektorí považujú za nudné, iní však oceňujú jeho informatívny obsah.

⬤ Dobre napísaná a ľahko čitateľná kniha s jasnou štruktúrou.
⬤ Poskytuje komplexné informácie o Taftovom prezidentstve vrátane jeho politických bojov a úspechov.
⬤ Zdôrazňuje dôležité udalosti, ako napríklad voľby v roku 1912 a rozkol Republikánskej strany.
⬤ Ponúka vyvážený pohľad na Taftov charakter a odkaz.

⬤ Zameriava sa predovšetkým na Taftovo prezidentstvo, s obmedzenými informáciami o jeho živote pred a po ňom.
⬤ Môže byť nudný a zdĺhavý, v rozprávaní chýba vzrušenie a dráma.
⬤ Niektorí čitatelia ho považovali za opakujúci sa a všimli si nedostatok hlbokých súvislostí o Amerike na začiatku 20. storočia.
⬤ Kritika týkajúca sa objektívnosti citovaných zdrojov a nedostatku konkrétnych dôkazov pre niektoré tvrdenia.

(na základe 16 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The William Howard Taft Presidency

Obsah knihy:

Jediný prezident, ktorý neskôr zastával funkciu predsedu Najvyššieho súdu Spojených štátov, William Howard Taft v roku 1920 poznamenal: "Nepamätám si, že by som bol niekedy prezidentom." Historici s tým súhlasili a Taft je zvyčajne vykresľovaný, ak sa o ňom vôbec píše, len ako neúspešný šéf exekutívy. V tejto novej provokatívnej štúdii, ktorá je prvým spracovaním Taftovho prezidentovania po štyroch desaťročiach, Lewis L. Gould predkladá presvedčivé hodnotenie Taftových úspechov a neúspechov v úrade. Gouldova kniha, bohatá na ľudské záujmy a sviežu analýzu udalostí počas Taftových štyroch rokov vo Washingtone, ukazuje, prečo si Taftovo prezidentstvo zaslúži, aby sme si ho zapamätali z vlastného pohľadu.

Gould tvrdí, že Taft chcel byť prezidentom a mal ambiciózny program, keď sa v marci 1909 ujal moci. K svojim povinnostiam pristupoval skôr ako sudca než ako charizmatický výkonný činiteľ podľa vzoru Theodora Roosevelta a čoskoro sa ocitol mimo súladu s verejnou mienkou. Gould ukazuje, ako Payne-Aldrichove clá a spor Ballinger-Pinchot premrhali Taftov politický kapitál a pripravili pôdu pre víťazstvo demokratov vo voľbách v rokoch 1910 a 1912. Jeho plynulé rozprávanie poskytuje inovatívne spracovanie týchto kľúčových epizód, aby bolo Taftovo prezidentstvo zrozumiteľnejšie ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom rozprávaní. V súvislosti s kanadskou reciprocitou, dolárovou diplomaciou a medzinárodnou arbitrážou Gouldova dobre preskúmaná práca presahuje predchádzajúce zabehnuté klišé o Taftovej administratíve a spája jeho pôsobenie s vývojom moderného prezidentstva. Taft sa ukazuje ako pracovitý, ale chybujúci výkonný riaditeľ, ktorému chýbalo nadšenie Theodora Roosevelta alebo inšpirácia Woodrowa Wilsona.

Rozchod s Theodorom Rooseveltom v roku 1912 odsúdil Taftovo prezidentstvo na zánik a Gould podáva nezaujatú analýzu narušenia ich kedysi vrúcneho priateľstva. V podstate sa títo dvaja muži rozišli v názoroch na povahu prezidentskej moci a Gould s nadhľadom sleduje, ako táto osobná a ideologická roztržka ovplyvnila budúcnosť republikánskej strany a smerovanie americkej politiky. V Gouldových zručných rukách toto zanedbávané prezidentstvo opäť ožíva. Pri odchode z Bieleho domu v roku 1913 Taft napísal, že "ľud Spojených štátov mi nedlhuje ďalšie voľby". To, čo si jeho prezidentstvo zaslúžilo, je živé a múdre zhodnotenie jeho výsledkov v úrade, ktoré obsahuje táto vynikajúca kniha.