Predmestské sútry

Pôvodný názov:

Suburban Sutras

Obsah knihy:

Keď čítam Predmestské sútry v čase globálnej pandémie, národného povstania proti systematickému rasizmu v Amerike a v čase, keď sa náš prezident hlási k siláckej rétorike, nadradenosti bielej rasy a fašistickým taktikám, musím Austina Sancheza-Morana označiť za ostrého politického básnika, ktorý spochybňuje svoje vlastné privilégiá a neochvejne čelí trpkej burleske, ktorou je naša doba. Pri čítaní v skoršom období by som sa možno sústredil na bláznivý, surrealistický a prevrátený svet básní, na ich fraškovité žartíky a zlomyseľný humor, na ich tricksterský um a zlomyseľnosť, ale dnes musím vyzdvihnúť jeho úprimnosť, prenikavý pohľad a chytrý, ostrý humor tvárou v tvár tragickému.

-Eric Pankey, autor knihy Alias: Básne v próze

Básne v knihe Austina Sancheza-Morana Predmestské sútry sú ako séria lyrických epizód zo Zóny súmraku, v ktorých sa známe scény prekrúcajú zvláštnym spôsobom: Muž je vytrhnutý z hotelovej haly a uvrhnutý do vojenského prevratu. Deti v americkom malomeste jedia koláče z tiel zakladateľov svojho mesta. Pred očami hovoriaceho sa vykoľají prímestský vlak a pohltí ho liána. Zručný surrealizmus tejto zbierky odhaľuje rasizmus a triedny charakter, ktoré prenikajú do amerického "gulagu bohatstva". Tieto básne udivujú svojou predstavivosťou a nadhľadom.

-Nick Lantz, autor knihy Ty, zviera

Suburban Sutras, odvážna debutová zbierka Austina Sancheza-Morana prichádza v čase, keď si biela Amerika práve začína uvedomovať svoju dlhú rasistickú históriu, v čase absurdnej ekonomickej nerovnosti a hlbokého rasového, politického, sociálneho a morálneho rozdelenia. Ako sa biely básnik tejto hrôzostrašnej histórie, básnik z privilegovaných bielych predmestí prebudí z dekadentného ošiaľu svojich privilégií? Sanchez-Moran to robí tak, že čelí svojej somnambulnej minulosti a bohatstvu svojej rodiny, že odhaľuje svoju vlastnú chránenú nevedomosť a spoluvinu na tejto dlhej nočnej more. Tvorí nielen autobiografické básne, ale aj absurdné básne, sútry v duchu Magritta, Dalího či Zóny súmraku. Jeho básne sú alarmom, ktorý má prebudiť ospalé predmestie. Stále cítim, ako mi rukou potriasa ramenom.

-Jennifer Atkinson, autorka knihy The Thinking Eye