Before Sufism
Christopher Melchert navrhuje historizovať islamskú odriekajúcu zbožnosť (zuhd). Keď sa na začiatku ôsmeho storočia n.
l. skončilo obdobie dobývania, odriekatelia sa rozhodli zachovať si pohŕdanie svetským pohodlím a vernosť vyššej veci, ktoré charakterizovali komunitu moslimov v siedmom storočí. Namiesto bezohľadného ohrozenia na bojisku pestovali intenzívny strach z nadchádzajúceho posledného súdu.
Noci trávili plačom, recitovaním Koránu a vykonávaním supererogatívnych rituálnych modlitieb. Zdôrazňovali nadpozemskosť do takej miery, že minimalizovali dobré skutky na tomto svete.
Potom pokles poplatkov od dobytých národov a konverzia na islam spôsobili, že pre väčšinu moslimov bolo čoraz menej možné udržať takýto režim. Profesionálna diferenciácia vyvolávala aj čoraz väčšiu kritiku prísnosti.
Nakoniec sa v neskoršom deviatom storočí objavila forma súfizmu, ktorá by vyhovovala tým, ktorí chceli a mohli venovať väčšinu svojho času náboženským pobožnostiam, tým, ktorí chceli a mohli venovať svoj čas iným náboženským činnostiam, ako je právo a hadís, a tým, ktorí nechceli alebo nemohli robiť ani jedno, ani druhé.
